BRATISLAVA. Vodné projekty, a to najmä malé vodné elektrárne (MVE), môžu vážne poškodiť biotopy vzácnych a ohrozených druhov.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa mokradí na to upozornila medzinárodná environmentálna organizácia World Wildlife Fund (WWF).
Vyzývajú na dôslednú kontrolu
Považuje za nevyhnutné, aby boli energetické záujmy štátov v súlade s riešeniami, ktoré zvažujú aj environmentálne a sociálne dopady.
Vyzýva pritom na dôslednú kontrolu nad prebiehajúcimi hydroenergetickými projektmi a zavedením účinnejších politických rozhodnutí, chrániacich ľudí aj prírodu.
Ohrozovanie prírody vodnými stavbami dokumentuje aj na príklade Slovenska, ktoré podľa WWF umožňuje výstavbu malých vodných elektrární v existujúcich či navrhovaných európskych chránených lokalitách Natura 2000.
V januári tohto roku vláda Slovenska schválila koncepciu, ktorá určuje trendy výstavby malých vodných elektrární do roku 2030.
Koncepcia však podľa WWF nevychádza z podrobnej analýzy hydroenergetického potenciálu krajiny, ale uprednostňuje ekonomické záujmy prevádzkovateľov elektrární. Umožňuje tiež budovanie malých vodných elektrární, ktoré môžu vážne poškodiť významné riečne ekosystémy v existujúcich a navrhovaných lokalitách Natura 2000.
Ministerstvo počet zníčilo
WWF oceňuje, že počet profilov vhodných na výstavbu malých vodných elektrární Ministerstvo životného prostredia SR po intenzívnom dialógu s odborníkmi a zástupcami verejnosti znížilo, avšak situácia je stále alarmujúca.
Na zozname je stále 58 nových profilov a množstvo elektrární je v súčasnosti už v povoľovacom konaní alebo na nich prebiehajú stavebné práce” upozornila Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Mimovládne organizácie vrátane WWF pritom považujú za prvoradú povinnosť vlády Slovenska obhajovať záujmy občanov a chrániť životné prostredie.
Tieto záujmy by mali byť nadradené záujmom jednotlivcov profitujúcich z výstavby malých vodných elektrární.
Ochrana mokradí
Svetový deň mokradí si každoročne pripomíname 2. februára, pretože v tento deň bol v roku 1971 podpísaný Ramsarský dohovor.
Ich ochrana sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce, pretože nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom svete vážne ohrozenie mokraďových ekosystémov a druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané, napríklad hmyz a vodné vtáctvo.
Dohovor má v súčasnosti 154 zmluvných signatárov, medzi nimi aj Slovensko. Jednou zo základných povinností členských krajín je zápis aspoň jednej mokrade do Zoznamu mokradí medzinárodného významu.
Slovenská republika prispela do tohto zoznamu postupným prihlásením 14 lokalít na výmere 40 697 hektárov.
Z hľadiska biodiverzity patria mokrade k najhodnotnejším spoločenstvám, ovplyvňujú tiež mikroklímu a zohrávajú neoceniteľnú úlohu v kolobehu vody v prírode.
V období dažďov a záplav dokážu z krajiny nasať prebytočnú vodu a v období sucha ju pozvoľna vypúšťajú späť. Majú schopnosť regulovať množstvo vody v krajine a pomáhajú tak predchádzať záplavám.
