ra vnútra G. Krajčiho, ktorý hlavu štátu obvinil, že chce šiesty raz využiť inštitút amnestie. "Nikomu inému amnestiu nedal, len tým, ktorí sa dotýkajú jeho priamych osobných vzťahov na jeho syna," vyhlásil Krajči. Podľa V. Štefka amnestia, ktorú vyhlásil M. Kováč, "sa týkala prvotrestaných osôb, ktoré spáchali menej nebezpečné trestné činy a činy spáchané z nedbanlivosti". Zdôraznil, že prezident neamnestoval ťažké zločiny a neudelil žiadnu inú amnestiu. V. Štefko pre SME uviedol, že v prezidentskej kancelárii je v súčasnosti asi 40 žiadostí o udelenie milosti a sú medzi nimi aj "žiadosti štyroch osôb, ktoré súvisia s kauzou Technopol". "Do konca svojho volebného obdobia prezident rozhode, v ktorých prípadoch milosť udelí a v ktorých prípadoch žiadosť zamietne ako neodôvodnenú. Prezident vždy pri udeľovaní milosti uplatňoval iba svoje ústavné právo," vysvetil V. Štefko. Redakcii SME sa podarilo zistiť, že do 30. 9. 1997 kancelária prezidenta dostala 4 465 žiadostí o milosť. M. Kováč splnomocnil ich vybavovaním generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti a určil, v ktorých prípadoch si vyhradzuje právo rozhodnúť sám. Prezident takto rozhodoval celkom v 90 prípadoch, z toho v 60 prípadoch milosť udelil a v 30 prípadoch nie. V šiestich prípadoch M. Kováč nariadil, aby sa nepokračovalo v trestnom stíhaní. Z toho s kauzou Technopol súviselo udelenie milosti M. Kočnerovi a M. Syč-Milému. V prípade zavlečenia M. Kováča ml. udelil milosť O. Fegyveresovi.
Autor: SME-pt
