BRATISLAVA. Slovenská verejnosť v porovnaní s minulosťou viac toleruje ľudí s radikálnymi názormi, ktorí chcú revolúciou zvrhnúť vládu.
Kým v roku 2008 by len 38,2 percenta respondentov takýmto ľuďom určite alebo skôr povolilo verejné zhromaždenie, v roku 2016 by to povolilo už 60,8 percenta respondentov.
Podobne, vydávanie kníh radikálov by v roku 2008 skôr alebo určite dovolilo 40,7 percenta ľudí, no v roku 2016 už 61,2 percenta respondentov.
Vyplýva to z výskumu CSES a ISSP Slovensko 2016, pričom dáta zberala pre Sociologický ústav SAV agentúra TNS Slovakia na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 150 respondentov od 13. októbra do 28. novembra 2016.
Výsledky prieskumu na piatkovej tlačovej besede predstavil Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Väčšia tolerancia voči radikálom
Odpovede respondentov sa podľa Bahnu nelíšili podľa pohlavia, veku ani podľa veľkosti sídla.
Za povoľovanie zhromaždení radikálov sa vyslovovali menej často respondenti so základným vzdelaním.
Názory respondentov na ľudí s radikálnymi názormi sa však výraznejšie líšili podľa aktuálnych politických preferencií respondentov.
Voči radikálom boli reštriktívnejšie naladení voliči strany Smer-SD. Naopak, menej často chceli prejavy radikálov obmedzovať voliči Sme rodina a najmä voliči ĽSNS.
Z hľadiska politických postojov súvisí tolerancia ľudí s radikálnymi názormi najsilnejšie s presvedčením, že do korupcie je zapojených veľa politikov na Slovensku.
Celkovo 49,5 percenta respondentov, podľa ktorých sú takmer všetci politici zapletení do korupcie, by určite dovolilo radikálom usporadúvať verejné zhromaždenia. Toto spojenie v roku 2008 na Slovensku neexistovalo.
V medzinárodnom porovnaní však bolo prítomné približne v polovici z porovnávaných krajín. Častejšie je tiež u ľudí, podľa ktorých sú utečenci hrozbou pre európske krajiny.
Zhromaždenia radikálov tiež častejšie tolerujú ľudia, ktorí sa stretli s korupciou a ľudia, podľa ktorých sa poslanci nesnažia plniť svoje predvolebné sľuby.
Korupčnosť politikov a úradníkov
Verejnosť má tiež naďalej kritický pohľad na korupčnosť politikov a štátnych úradníkov. Kým v roku 2008 odpovedalo 55,8 percenta respondentov, že do korupcie sú zapletení mnohí alebo všetci politici, v roku 2016 si to myslelo už 58,7 percenta ľudí.
Pri hodnotení štátnych úradníkov v roku 2008 tvrdilo 53,7 percenta ľudí, že sú do korupcie zapletení takmer všetci alebo mnohí.
V roku 2016 takto hodnotilo štátnych úradníkov 50,1 percenta respondentov. Priaznivejšie hodnotenie v roku 2016 je podľa Bahnu sčasti dôsledkom nárastu podielu ľudí, ktorí si spomedzi ponúkaných odpovedí nevedeli vybrať alebo neodpovedali.
Bahna uviedol, že odpovede respondentov v roku 2016 sa nelíšili podľa pohlavia, veku, vzdelania ani podľa miesta bydliska. Líšili sa však podľa ich politických preferencií.
Voliči SNS a výraznejšie voliči strany Smer-SD boli k politikom o niečo zhovievavejší a za korupčných ich považovali o niečo menej často.
Naopak, politikov za korupčnejších častejšie považovali voliči ĽSNS a nevoliči. Preferencia iných politických strán podľa Bahnu nemala štatisticky významnú súvislosť s vnímaním korupčnosti politikov.
V prípade štátnych úradníkov boli opäť kritickejší voliči ĽSNS a menej kritickí voliči Smeru-SD. Za skorumpovaných považovali úradníkov o niečo častejšie aj voliči hnutia Sme rodina.
