BRATISLAVA. Bojovať proti extrémizmu sa dá vzdelávaním mladej generácie, ale aj vytesňovaním popieračov holokaustu z verejného života. Pre TASR to uviedol podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer).
Vzdelávanie mladej generácie
"Bojovať proti holokaustu sa dá aj tým spôsobom, že sa vzdeláva mladá generácia. Veľmi dôsledne sa vysvetľuje mladým ľuďom, ako to v skutočnosti bolo. Druhá vec je boj všetkých normálnych ľudí, aby vytesňovali z verejného života všetkých, ktorí holokaust a iné zverstvá druhej svetovej vojny popierajú," konštatoval Pellegrini.
Dodal, že "to sú dve veci, ktoré na Slovensku, ale aj vo všetkých krajinách sveta musia ísť ruka v ruke, pretože v opačnom prípade budeme svedkami návratu týchto ideológií dokonca do parlamentov a medzi ľudí, ktorí ovplyvňujú život a chod jednotlivých krajín."
Iniciatívu Žitňanskej víta
Iniciatívu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) v boji proti extrémizmu víta, keďže sa podľa neho často stane, že prejavy extrémizmu nevieme dobre zadefinovať a teda ani dosť rázne trestať.
"Myslím si, že jej iniciatíva je správna, aby sme konečne nielen verejne a verbálne odsúdili niekoho, kto takéto prejavy má, ale aby sme dotyčného človeka naozaj potrestali v zmysle našej právnej úpravy. Aby to slúžilo na výstrahu všetkým ďalším, ktorí by chceli takéto extrémistické názory šíriť na verejnosti," dodal Pellegrini.
Nový znalecký odbor na Ministerstve spravodlivosti SR vznikol v súvislosti s novelou trestných kódexov, ktorá je účinná od 1. januára 2017. Jej cieľom je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov.
Absencia znalcov orientovaných na túto problematiku uvedenému cieľu podľa zdôvodnenia rezortu bránila. Oficiálny názov nového znaleckého odboru je spoločenské a humanitné vedy. Delí sa na dve oblasti - politický extrémizmus a náboženský extrémizmus.
Obmedzenie výrokovej imunity
Demokracia by mala vytvárať nástroje, aby potláčala extrémizmus, na uliciach i v parlamente. Preto by sa aj výroková imunita nemala vzťahovať na vystúpenia, ktoré podnecujú nevraživosť medzi ľuďmi. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol poslanec za SNS v Národnej rade (NR) SR Karol Farkašovský.
Obmedzenie výrokovej imunity by sa malo podľa neho vzťahovať aj na vulgarizmy. "Parlament je najvyšší zákonodarný orgán, zrkadlí kultúru vzťahov smerom k občanovi," upozornil Farkašovský.
Ján Podmanický (Smer) by na výrokovú imunitu na pôde parlamentu nerád siahal. "Keď zatvoríme ústa v parlamente, tak sa to bude riešiť na ulici a to ešte len bude problém," uviedol. Súhlasí však s tým, že každý poslanec musí vedieť, kde sú hranice, za ktoré nemožno ísť. "Takými výrokmi sú aj tie, ktoré podnecujú nenávisť a nevraživosť medzi ľuďmi," uviedol.
Novela rokovacieho poriadku
Podľa poslanca SaS Martina Poliačika je dôvodom, prečo sa začala diskusia o výrokovej imunite, novela rokovacieho poriadku.
Podľa neho vytvorila väčší priestor pre radikálnych poslancov. "To, že môžu fašisti stáť za tým ampliónom v parlamente a rozprávať tie svoje bludy, koľko chcú, je preto, lebo im to umožnil nový rokovací poriadok. To je dôsledok toho, že sa k vecným dôvodom nedostaneme, ale zaoberáme sa hlúposťami, procesmi v parlamente a reálne problémy neriešime," povedal Poliačik, ktorý za nárastom extrémizmu vidí i neschopnosť strany Smer spravovať štát.
"Rozpadajú sa im inštitúcie, ktoré nemajú dôveru ľudí, to naháňa obrovským spôsobom vodu na mlyn takým, ako sú kotlebovci," dodal.
Podmanický jeho slová odmieta. Upozorňuje i na to, aby sa problém extrémizmu nezveličoval. "Je to problém, treba sa k tomu postaviť zodpovedne, no štátne orgány túto úlohu zvládajú," uviedol. Poukázal i na to, že s extrémizmom majú problémy, a väčšie ako Slovensko, aj vyspelé demokracie v Nemecku, Francúzsku či Španielsku.
