BRATISLAVA. Bezpečnostná situácia sa na Slovensku v roku 2016 opäť zlepšila. Na pondelkovej tlačovej konferencii to oznámil minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD), prezident Policajného zboru Tibor Gašpar a prvý policajný viceprezident Jaroslav Málik.
Vlaňajšok bol ďalším v rade, keď poklesol počet trestných činov a udržala sa ich vysoká objasnenosť.
Počet trestných činov klesol
Minulý rok sa ich stalo celkom 69 635, pričom objasnenosť bola pod 57-percentami. Minister vnútra zdôraznil, že ide opäť o najlepšie výsledky od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.
Počet trestných činov poklesol medziročne o takmer päť percent. Kaliňák pripomenul, že oproti roku 2006, keď nastúpilo súčasné vedenie ministerstva a polície, sa kriminalita znížila až o 40 percent.
Vlani pritom naďalej klesala najmä majetková trestná činnosť a lúpeže. Polícia sa podľa Kaliňáka na druhej strane intenzívnejšie zaoberala latentnou kriminalitou, ako sú daňové podvody a domáce násilie.
"Opäť poklesla trestná činnosť a udržiavame si vysokú objasnenosť," uviedol šéf rezortu na margo minuloročných štatistík.
Vyjadril spokojnosť s vývojom bezpečnostnej situácie, ktorá je podľa neho uspokojujúca a optimistická. Poďakoval Policajnému zboru a príslušníkom, ktorí sa na dosiahnutí výsledkov podieľali.
Pozitívne výsledky
Mapa kriminality sa v roku 2016 podstatnejšie nezmenila. Najviac trestných činov bolo zaznamenaných opäť v bratislavskom a košickom regióne a okresoch Trnava a Prešov.
Kaliňáka teší, že kým Bratislava mala pred desaťročím objasnenosť trestnej činnosti na úrovni 10 percent, vlani to bolo cez 49 percent.
"Je to mimoriadny úspech pre metropolu akejkoľvek krajiny," podotkol. Policajný prezident Tibor Gašpar doplnil, že najmenej bezpečne bolo v Košiciach, kde sa stalo 4500 trestných činov a v Trnave, kde polícia eviduje 3682 trestných činov.
Naopak, najbezpečnejšie bolo v okrese Svidník (424 trestných činov) a Stará Ľubovňa (425 trestných činov).
Pozitívne výsledky je podľa policajného viceprezidenta Jaroslava Málika nutné vnímať v kontexte minuloročného slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
"Polícia práve toho posledného polroka plnila aj úlohy spojené s predsedníctvom, či to bolo zabezpečenie bezpečnosti, ale aj v rôznych pracovných odborných skupinách," vysvetlil.
Najviac vrážd spomedzi krajín V4
Násilná kriminalita sa vlani medziročne zvýšila, a to zhruba o 700 trestných činov (celkom 6382). Podľa ministra to súvisí s tým, že polícia venovala osobitnú pozornosť téme domáceho násilia, ktoré začala v spolupráci s prokuratúrou prísnejšie posudzovať. Celkovo mala 550 takýchto prípadov.
Väčší bol počet vrážd, vlani sa ich udialo 60, čo je o 12 viac ako v roku 2015. Polícia ich objasnila 43, spolu s nimi aj 20 starších vrážd.
Po desať vrážd sa odohralo v Trnavskom a Košickom kraji. V Žilinskom a Banskobystrickom kraji sa polícii podarilo objasniť všetky vraždy, ozrejmil policajný prezident.
"V okrese Ružomberok 72-ročná dôchodkyňa v dôsledku majetkového motívu zavraždila 83-ročnú dôchodkyňu pomocou plechovej lopatky na uhlie a kovovým pilníkom," priblížil jeden z týchto prípadov.
Kaliňák vyzdvihol, že spomedzi krajín V4 je Slovensko najbezpečnejší štát, nakoľko má najnižší počet vrážd na 100 000 obyvateľov (1,1).
Najpočetnejšia je majetková kriminalita
Za uplynulý rok sa odohralo na Slovensku celkom 526 lúpeží (pokles o sedem oproti roku 2015). Za pozitívum minister vnútra označil, že bolo prepadnutých len desať bánk, z toho osem v Bratislave, dve v Trnave. Polícii sa tiež darilo lúpeže lepšie objasňovať (67,49 percenta).
Najväčší podiel na trestnej činnosti má naďalej majetková kriminalita, polícia eviduje v tejto oblasti za rok 2016 celkom 27 440 trestných činov (medziročný pokles o viac ako päť percent).
Z toho bolo 6260 krádeží vlámaním, pričom bolo vykradnutých 1764 bytov a chát a bolo ukradnuté rovnaké množstvo áut. Každý tretí voz sa polícii podarilo vypátrať (objasnenosť 34,23 percenta). Najkradnutejšou značkou bola Škoda.
Polícia za vlaňajšok eviduje 14 895 ekonomických trestných činov (medziročný pokles o päť percent). Dominovalo krátenie daní (5585), kde sa polícii darilo objasniť dva z každých troch trestných činov (objasnenosť 66,62 percenta).
V tomto prípade ide o latentnú trestnú činnosť, ktorá sa ťažko preukazuje, pripomenul Kaliňák. Prejavoval sa podľa neho pozitívny efekt vytvorenia špecializovaného útvaru, tzv. daňovej kobry, spolupráca s Finančným riaditeľstvom, ako aj efekt viacerých zákonných úprav.
Počet extrémistických trestných činov stúpol
Takmer na dvojnásobok narástol vlani počet extrémistických trestných činov, ktorých polícia zaznamenala 58, pričom v roku 2015 ich bolo ešte iba 30.
"Takmer polovička pochádza z vlastnej činnosti Policajného zboru," vysvetlil šéf rezortu vnútra. Nie je spokojný s ich 36,21-percentnou objasnenosťou.
Číslo je podľa neho nízke aj preto, že táto trestná činnosť sa presunula na internet, kde je náročnejšie zisťovanie identity páchateľov.
"Verím, že nová jednotka prinesie zlepšenie týchto čísiel v najbližších rokoch a aj intenzívnejší boj s extrémizmom do budúcna," uviedol Kaliňák na margo minulý týždeň predstavenej Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu.
