BRATISLAVA. Verejne podporiť pochod Pride za práva neheterosexuálnych ľudí tak, ako to robila doterajšia ombudsmanka Jana Dubovcová, by nechcel ani jeden z kandidátov na jej miesto.
Koaličná kandidátka Mária Patakyová hovorila o ochrane zraniteľných skupín, opozičná kandidátka Janka Šípošová o extrémizme a o tom, že plánuje pokračovať v práci Dubovcovej. Kandidát ĽSNS Anton Čulen hovoril najmä o tom, ako ho prenasledoval komunistický režim.
Všetci traja kandidáti sa v pondelok predstavili parlamentnému výboru pre ľudské práva a menšiny. Výbor zistil, že kandidáti splnili formálne náležitosti. Jedného z nich budú voliť poslanci v stredu 8. februára.
Kandidátka na ombudsmanku Patakyová: O bielej vrane Melicherčíkovej sa nehovorilo Čítajte Mária Patakyová
Prorektorku Univerzity Komenského Máriu Patakyovú na ombudsmanku navrhol Most-Híd a získala aj podporu ostatných koaličných strán Smeru a SNS.
Má veľké skúsenosti s obchodným právom, v oblasti ľudských práv sa angažovala málo.
„Ja sa pohybujem v občianskej spoločnosti už dvadsať rokov a nezachytila som vaše meno v súvislosti s obranou ľudí a občianskych správ,“ povedala jej Anna Verešová z OĽaNO.
Patakyová odpovedala, že agenda jej bola vždy blízka. „Dejepisárka ma nazývala advokátom chudobných.“
Vo funkcii by chcela podporiť nezávislosť ombudsmana, zamerať sa na ochranu ľudí, ktorých sloboda je obmedzená, a na dodržiavanie ľudských práv seniorov. Sledovať plánuje aj prieťahy v súdnom konaní.
Jej morálny kredit podľa analytikov pokazila kauza Zuzany Melicherčikovej. Pred siedmimi rokmi upozornila štúdijná referentka na pochybné prijatie skupiny daňových poradcov na štúdium práva na UK. Na školu ich zobrali, hoci podľa prijímacích kritérií skončili niektorí až medzi poslednými.
Patakyová bola v tom čase prodekankou právnickej fakulty pre zahraničné vzťahy.
„Informácie som získala až z médií. Bola som členkou vedenia, ale vedenie o tomto prípade nerokovalo,“ povedala Patakyová. Potom sa už prípadu nevenovala, pretože sa mu venovali vyšetrovatelia, hovorí.
Anton Čulen
Kandidát ĽSNS Anton Čulen bol hlasnejší ako kandidátky, no o svojich plánoch veľa nepovedal.
Zdôrazňoval, že je nábožensky založený a vystupoval proti komunizmu. Bol predsedom Aliancie za voľnú nedeľu a pomáhal zbierať podpisy za zmluvu s Vatikánom o výhrade vo svedomí.
Učil náboženstvo, ale keď sa pred minuloročnými voľbami dostal na kandidátku extrémistickej ĽSNS, katolícka cirkev s ním ukončila spoluprácu. Do parlamentu sa nedostal. V roku 2013 neúspešne kandidoval za bratislavského župana za stranu Magnificat Slovakia.
Poslancom povedal, že prezident slovenského vojnového štátu Jozef Tiso bol popravený najmä preto, lebo bol katolícky kňaz.
„Ja som fašizmus nikdy nepodporoval. Doma sme mali tisíce zajacov, sliepky, nezabil som ani jedného. Ja neviem teda, v čom by som bol fašista,“ povedal Čulen.
Aby mal úrad ombudsmana väčší rešpekt, mali by sa podľa neho posilniť jeho právomoci. Kancelárie by rozšíril do regiónov.
Ako vie bojovať za práva detí, demonštroval na príklade, že žiačke, ktorej mamu pravidelne znásilňoval otec, poradil, nech to rieši s políciou.
„Nevolal som políciu, informoval som o tom vedenie školy. Neviem, čo viac som mohol urobiť,“ povedal Čulen.
Dubovcová hovorila, aj keď ju nepočúvali Čítajte Janka Šípošová
Opozičná kandidátka Janka Šípošová viackrát odkazovala na prácu súčasnej ombudsmanky Jany Dubovcovej, ktorou sa chce inšpirovať.
Šípošová je psychologička a zakladateľka organizácie Pomoc obetiam násilia. V minulosti bola poslankyňou OĽaNO, no tvrdí, že sa necíti ako politická kandidátka.
„Bola som pozvaná na kandidátku ako nezávislý expert a vždy som ním aj bola,“ povedala Šípošová.
Zdôrazňovala potrebu reagovať na extrémizmus a šírenie nenávisti. Na otázky poslancov ĽSNS odpovedala, že o ich hlasy sa neuchádza.
„Pretože si myslím, že poškodzovanie ľudských práv vychádza aj z vašej strany,“ povedala Šípošová Milanovi Mazurekovi z ĽSNS.
Ako ombudsmanka by si vedela predstaviť vznik domu ľudských práv, o ktorom hovorila už Dubovcová. Sídlili by v ňom kancelária verejného ochrancu práv, národné stredisko pre ľudské práva, Centrum právnej pomoci a Ústav pamäti národa.
Zároveň by chcela docieliť, aby páchatelia nemali väčšie práva ako obete.
