BRATISLAVA. Rozsiahla novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tzv. infozákona) by mala zvýšiť verejnú kontrolu úradov.
Domnieva sa to mimovládna organizácia Via Iuris, ktorej predstavitelia sa podieľali na viac rokov trvajúcej príprave zmien v infozákone. Práce na novele v týchto dňoch na Ministerstve spravodlivosti SR finišujú.
Skupina odborníkov
Pracovná skupina vytvorila návrh obsahujúci dôležité a potrebné zmeny, vysvetlil právnik Via Iuris Peter Wilfling.
Bol jedným z členov ministerskej pracovnej skupiny, v ktorej pracovali okrem rezortných odborníkov i zástupcovia štátnych orgánov, obcí a tretieho sektora. Navrhnuté zmeny môžu podľa Wilflinga odstrániť nejasnosti a nedostatky dnes platného zákona a posilniť verejnú kontrolu.
„V tomto štádiu je to však stále len dobre spracovaný návrh pracovnej skupiny. Vedenie ministerstva spravodlivosti teraz musí rozhodnúť o tom, v akej podobe predloží novelu infozákona do pripomienkového konania,“ upozornil Wilfling.
Novela infozákona
Via Iuris v tlačovej správe pripomenula, že za 16 rokov platnosti infozákona si mnohé úrady našli cestičky, ako ho obchádzať či vykladať jeho ustanovenia takým spôsobom, ktorý im umožnil utajovať informácie o ich činnosti.
Preto je potrebné niektoré ustanovenia zákona vyjasniť a upraviť, mieni organizácia. „Infozákon predstavuje kľúčovú právnu normu umožňujúcu efektívnu verejnú kontrolu úradov a politikov. Veríme preto, že ministerstvo dodrží verejný prísľub a nijak nebude oslabovať existujúce právo verejnosti na informácie,“ uviedol Wilfling.
Vo Via Iuris dúfajú, že rezort bude riešiť existujúce nejasnosti a nedostatky, ktoré v súčasnosti umožňujú utajovať informácie pred občanmi a bránia efektívnej verejnej kontrole moci.
Organizácia považuje za potrebné, aby novela infozákona zabezpečila sprístupňovanie rozhodnutí polície a prokuratúry týkajúce sa vyšetrovania korupčných, ekonomických a extrémistických trestných činov.
„Súčasné znenie zákona totiž umožňuje takéto rozhodnutia polície a prokuratúry utajovať. Verejnosť tak nemôže kontrolovať, či si polícia a prokuratúra plní svoje povinnosti a naozaj vyšetruje a stíha trestné činy v spomínaných oblastiach,“ ozrejmil Wilfling.
Zneužívanie zákona
Medzi priority Via Iuris patrí aj riešenie problému utajovania informácií o výkone právomoci verejných činiteľov, napríklad ich mien a priezvisk, ktoré sa podľa Wilflinga deje z dôvodu údajnej ochrany ich osobných údajov.
Tiež však aj problém zneužívania zákona o utajovaných skutočnostiach na zamlčiavanie informácií, ktoré by mali byť verejné.
Novela infozákona sa do pripomienkovania dostala už v roku 2015, keď ministerstvo spravodlivosti viedol Tomáš Borec (Smer). Jej príprava trvala viac ako dva roky. Minister vtedy ocenil, že sa podarilo nájsť kompromisné riešenie.
Novela mala umožniť získať občanom legálne viac informácií, verejnosť mala mať napríklad lepší prehľad o zverejnených zmluvách so štátom a zmenách v nich, ako aj o platoch a odmenách štátnych manažérov. Rezort však napokon v legislatívnom procese nepokračoval a novela sa nedostala na rokovanie vlády.
