Keď ombudsmanka JANA DUBOVCOVÁ nastupovala do úradu, niektoré inštitúcie si podľa nej ani nevedeli predstaviť, že sa ich niekto bude pýtať na dodržiavanie ľudských práv. Časom však prišli vážnejšie výzvy. Neochota politikov zaoberať sa jej zisteniami a informačná vojna s políciou, ktorá sa snažila vlastné zlyhania otočiť proti obetiam.
Ako hodnotíte svoje obdobie v úrade?
„Od začiatku som sa stretávala s otázkami, či zákon nedáva verejnému ochrancovi práv príliš slabé právomoci. Odpovedala som, že najprv treba poriadne začať využívať právomoci, ktoré má. V priebehu piatich rokov sme ich všetky využili, niektoré historicky po prvýkrát. Napríklad sme prvýkrát využili vyrozumenie vláde alebo sme sa so svojimi zisteniami obrátili na parlament.“
Je ten zákon dostatočný?
„Nástroje, ktoré nám dáva, považujem za dostatočné. To, že naše zistenia niektoré orgány ignorovali, nie je chyba zákona. Mali by prijať, že si ombudsman dovolí skúmať ich činnosť a mali by mať vnútornú potrebu zistené nedostatky zlepšiť.“
Neboli zvyknutí, že sa ombudsman bude zaujímať o ich činnosť?
„Stretávali sme sa s plienkovými problémami. Niektoré inštitúcie neboli zvyknuté na to, že ich prácu môže verejný ochranca práv preskúmať. Sú zvyknuté na bežné kontroly, ale nie na to, že sa ich niekto bude pýtať na základné ľudské práva. Kancelária verejného ochrancu práv pritom neskúma, či je niečo trestné, alebo nie, pýta sa na porušovanie práv. Dokonca aj keď je všetko v súlade so zákonom, môže dochádzať k ich porušovaniu. Dnes už orgány vedia, čo majú robiť, ak naši právnici prídu neohlásene.“
Bude novým ombudsmanom vyhodený katechéta, obchodná právnička alebo psychologička? Čítajte Platí to aj o politikoch? Aké je to stáť pred prázdnou sálou v parlamente?
