BRUSEL. Členské krajiny Európskej únie nemajú jednotný postoj k zriadeniu Európskej prokuratúry (EPPO).
Na utorňajšom zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli k tomu dospeli európski diplomati, ktorí pripravujú marcový summit EÚ.
Nedospeli k jednomyseľnému postoju
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok pre TASR potvrdil, že Rada ministrov v utorok nedospela k jednomyseľnému postoju na podporu návrhu zriadenia EPPO.
Dodal, že slovenské predsedníctvo v Rade EÚ na tejto agende intenzívne pracovalo a práve na základe textu prijatého v tomto období boli prijaté závery, že pre ustanovenie EPPO nie je potrebná jednomyseľnosť, ale na zriadenie tohto úradu postačí skupina najmenej deviatich členských štátov EÚ a mechanizmus posilnenej spolupráce.
"Tie členské štáty, ktoré si želajú posilnenú spoluprácu, tak môžu urobiť v rámci maltského predsedníctva v Rade EÚ," uviedol pri tejto príležitosti maltský minister spravodlivosti Owen Bonnici. Malta prebrala po SR polročné šéfovanie v Rade EÚ.
Korčok vysvetlil, že po zasadnutí Rady ministrov bude táto agenda posunutá na posúdenie premiérom a prezidentom. Ak na marcovom summite ani oni neprejavia potrebu jednomyseľnosti pri zriadení EPPO, tak sa téma opätovne vráti do Rady, kde maltské predsedníctvo už ustráži vytvorenie úradu cez mechanizmus posilnenej spolupráce.
Význam bratislavského summitu
"Bratislavská cestovná mapa, ktorá bola výsledkom septembrového neformálneho summitu EÚ v Bratislave, bola viackrát zmienená na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti v Bruseli," uviedol Korčok.
Korčok v rozhovore pre TASR pripomenul, že pre SR je istým zadosťučinením, že v rámci debát o príprave Európskej rady sa aj dnes mnohí diplomati vracali k bratislavskému summitu, ktorého význam presahuje polročné obdobie slovenského predsedníctva.
Potvrdzuje sa najmä jeho význam do budúcnosti, lebo je vnímaný ako začiatok procesu, ktorý bude kulminovať v marci v Ríme počas osláv 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv.
Pokrok v konkrétnych projektoch
Korčok zdôraznil, že Bratislava bola dôležitým začiatkom procesu, ktorý chce dať širšie odpovede o budúcnosti Únie, a v tomto kontexte je vnímaná aj Bratislavská cestovná mapa. Kladie totiž dôraz na implementáciu opatrení prinášajúcich občanom konkrétne výsledky.
"Hovoril som dnes, že kľúčové je urobiť pokrok v konkrétnych zákonných projektoch vnútorného trhu - či už ide o jednotný digitálny trh, energetickú úniu alebo vytvorenie únie kapitálových trhov," uviedol Korčok.
Dodal, že nič lepšie ako vnútorný trh EÚ nevymyslí, keďže prináša hmatateľné výsledky a veci v prospech občanov.
Aj preto slovenský diplomat apeloval na to, aby lídri EÚ dali v marci v Ríme silný impulz a pokyn pre maltské predsedníctvo a členské štáty, aby sa sústredili na konkrétne výsledky - pretože občania čakajú určité upokojenie od Únie, ktorá sa plaví v "búrlivých vodách", a to sa musí prejaviť aj vo výsledkoch.
Otázka migrácie
Jedným z citlivých problémov je aj otázka migrácie, pri ktorej sa neformálny summit EÚ na Malte sústredil na vonkajšiu dimenziu tejto problematiky.
Korčok zdôraznil, že pokiaľ ide o migráciu, aj z iniciatívy SR vznikol tlak, aby Maltská deklarácia prisúdila viac právomoci národným lídrom a tí tak mohli lepšie riadiť migračný proces.
S príchodom jari sa opäť otvorí centrálna stredomorská trasa a hrozí nový príliv migrantov. Korčok ocenil, že na Malte sa pozornosť EÚ sústredila na Líbyu ako na tranzitnú krajinu pre migrantov, ale upozornil, že lídri EÚ musia na marcovom summite jasne určiť, ktoré kroky sa darí napĺňať a v ktorých oblastiach treba prijať účinnejšie opatrenia.
