TEXT: Marián Leško / Trend
Vyhlásenie pofidérneho Hospodárskeho klubu, pod ktoré sa podpísal prezident policajného zboru, predseda vlády nečítal, lebo na čítanie má vraj dôležitejšie veci.
Ale inak si Robert Fico o Tiborovi Gašparovi myslí, že je to „špičkový profesionál“, že je to „človek na správnom mieste“ a má k nemu „absolútnu dôveru“.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Policajná profesionalita však nemôže byť selektívna. Musí byť prítomná všade a vo všetkom.
Policajný profesionál bezpodmienečne dodržiava zákon a drží sa zákonných postupov. Za každých okolností napĺňa poslanie polície – odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. T. Gašpar má však ako policajný funkcionár vo svojom „portfóliu“ aj prípady, v ktorých je možné o jeho špičkovej profesionalite úspešne pochybovať.
Smerom k premlčaniu
V čase, keď bol generálnym riaditeľom Plastiky Nitra Ľubomír Jahnátek a členom jej predstavenstva Juraj Široký, neznámy páchateľ spôsobil akciovej spoločnosti škodu za viac ako 62 miliónov korún.
“Pred štyrmi rokmi to bol analógový svet, svet kešu, svet, keď sa platili veci.
„
Neznáma osoba totiž v roku 1997 vypracovala zmluvy o sprostredkovaní pre firmy sídliace na Cypre a Britských Panenských ostrovoch a tie boli na návrh nezisteného člena predstavenstva schválené.
Ľ. Jahnátek ich ako generálny riaditeľ podpísal. Polícia sa začala prípadom zaoberať v roku 2002, teda za vlády Mikuláša Dzurindu. Dospela k záveru, že zahraniční „sprostredkovatelia v skutočnosti tieto služby nikdy nevykonali a nesplnili ani časť z deklarovaných služieb“.
Peniaze z Plastiky odišli do zahraničia na rovnakú adresu, na akej sídlila firma zapojená do „harvardských“ podvodov Viktora Koženého. Je známe, kto s ním podnikal.
V roku 2006 prevzal prípad Úrad boja proti korupcii, ktorý vtedy viedol T. Gašpar. Ako napísal Jozef Šátek, Gašparov predchodca vo funkcii, „už vtedy bolo každému znalému veci jasné, že je treba zrýchliť konanie a prerušiť premlčaciu lehotu, ktorá sa blížila k 23. 1. 2007, a to vznesením obvinenia konkrétnym osobám“.
Lenže to sa nestalo, hoci podľa J. Šáteka „už priebežné výsledky vyšetrovania pred uplynutím premlčacej lehoty umožňovali vzniesť konkrétnym osobám obvinenie“.
Keď sa pred voľbami v roku 2010 začalo o prípade hovoriť, T. Gašpar sa pokúsil zmierniť negatívny ohlas premlčania tvrdením, že „za zastavením nie je len premlčanie, ale aj konštatovanie vyšetrovateľa, že sa nestal žiaden trestný čin“.
Novinár Miroslav Kern sa vtedy obrátil na prokuratúru s otázkou, prečo došlo k zastaveniu stíhania.
„Je to iba a len z dôvodu premlčania. Žiaden iný dôvod na zastavenie tam nie je,“ vyhlásil hovorca krajskej prokuratúry.
Na trikrát ako naraz
V notoricky známom prípade podnikateľa Ladislava Bašternáka došlo k dvojitému inštitucionálnemu zlyhaniu.
K zlyhaniu Národnej kriminálnej agentúry i špeciálnej prokuratúry. Ako každé inštitucionálne zlyhanie aj toto spôsobili konkrétni ľudia. Boli za to kritizovaní, ale boli aj obhajovaní.
