BRATISLAVA. Najčastejšími nepravdivými mýtmi v súvislosti s migráciou sú tie, že migrantov je priveľa, berú domácim obyvateľom prácu, sú záťažou pre štátny rozpočet, zvyšujú kriminalitu a šíria prenosné choroby.
Na stredajšom informačnom stretnutí Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku na tému Migrácia: mýty a realita to uviedla vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v SR Zuzana Vatráľová.
Musíme diskutovať pragmaticky a realisticky
Zdôraznila, že je veľmi potrebné hovoriť o migrácii pragmaticky a realisticky. "Na svete je 244 miliónov medzinárodných migrantov. Ak by vytvorili štát, bol by to piaty najľudnatejší štát na svete, ide zhruba o 3,5 percenta svetovej populácie," povedala Vatráľová.
Podľa nej bolo pritom na Slovensku v roku 2016 spolu 93.300 ľudí, ktorí pochádzali z inej krajiny a mali v Slovenskej republike nejakú formu povolenia na pobyt. "Je to šiesty najnižší podiel v Európskej únii (EÚ), asi 1,7 percenta populácie," doplnila.
Z tohto počtu bolo pritom 55,8 percenta občanov EÚ, išlo o osoby v produktívnom veku a na Slovensku boli pre prácu. Najviac cudzincov prišlo do SR z Česka, Maďarska, Poľska a Rakúska. Mimo krajín EÚ ich najviac (14 percent) pricestovalo z Ukrajiny.
V minulom roku požiadalo na Slovensku o azyl 146 ľudí. "Existujú krajiny, ktoré majú za deň viac žiadateľov," skonštatovala Vatráľová. Ak podľa nej na Slovensku existuje pocit, že žiadateľov o azyl je priveľa, tak to absolútne neplatí a Slovensko vôbec nie je zasiahnuté migračnou krízou.
Mýty treba búrať
K mýtu, že cudzinci berú domácim prácu, uviedla, že títo ľudia majú skôr tendenciu zapĺňať miesta, o ktoré domáci nemajú záujem. "Cudzinci z tretích krajín musia prejsť komplikovaným procesom vybavovania pracovného povolenia. Zamestnávateľovi to trvá približne päť až šesť mesiacov. Je pre nich jednoduchšie zamestnať Slováka," vysvetlila.
K otázke prípadnej záťaže cudzincov pre štátny rozpočet poznamenala, že z dlhodobého hľadiska to vychádza tak, že cudzinci sa krajine oplatia. "Často vytvárajú nové pracovné miesta a podľa skúseností zo zahraničia prispievajú do štátneho rozpočtu," povedala.
Odvolávajúc sa na štatistiky skonštatovala, že 1,4 percenta cudzincov na Slovensku pácha trestnú činnosť, čo je menej ako pri Slovákoch. "Skôr sa na Slovensku stretávame so situáciou, že cudzinci sa stávajú obeťami kriminality," uviedla.
Z jej slov taktiež vyplynulo, že každý cudzinec z tretej krajiny na Slovensku musí dodať v zákonnej lehote potvrdenie o dezinfekčnosti.
"Považujem za veľmi dôležité tieto mýty búrať, lebo ohrozujú samotných ľudí. Ohrozujú migrantov, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú ochranu," uzavrela.
