Potrebuje láska požehnanie Valentína?
Celkom dobre sme vyžili aj bez neho, nutne ho nepotrebujeme, ale keď prišiel, radi sme ho prijali. Lebo každý sviatok je dobrý a sviatok lásky tobôž. Ak by nám pripomínal nejaké povinnosti, asi by sme ho neprijímali s takou ľahkosťou. Na druhej strane, pre tých, čo majú pocit, že kým všetci behajú po svete vo dvojici, oni vo svojom živote lásku nemajú, môže byť aj trochu bolestivý. Ale povedala by som, že je to ich vlastná chyba.
Ak človek nemá lásku, je to jeho chyba?
Každý môže mať lásku. Zažívať stav lásky je životné rozhodnutie. Mať lásku nemusí znamenať iba tvoriť s niekým pár. Istým spôsobom je láska životný štýl a tak trochu súvisí aj s pozitívnym myslením obráteným k sebe. Treba sa naučiť vnímať, prežívať a pociťovať lásku aj vo chvíľach, keď ju dávame. Ak je človek láskavý k druhým a dáva bez problémov, je starostlivý a trpezlivý, je mu na svete lepšie a prežíva plno lásky, pretože ju má v sebe.

Druhí nás však aj iritujú, niektorí sú zas príliš plachí a ostýchajú sa prejavovať lásku, čo s tým?
Ak stojím o lásku, nevyhnutne musím zmeniť postoj a ku všetkým veciam svojho života sa musím naučiť pristupovať láskyplne vrátane práce a starať sa o svoj život s láskou. Človeka si treba predstaviť ako ostrov, pričom jeho pár je druhý ostrov. Láskou okolo seba prilievajú vody až splynú a ocitnú sa spolu na jednej vodnej hladine. Keď je lásky menej a voda opadá, človek ostane opäť na ostrove sám. Keď nie je do človeka práve nikto zamilovaný, väčšinou má pocit, že sa mu lásky nedostáva, ale to nie je pravda. Môžeme mať láskyplné konanie a vzťahy a prilievať tým vody a odrazu ku nám niekto pripláva. Vo svojej praxi to učím osamelých nešťastníkov.
Dnes nájdeme v generácii mladých v produktívnom veku veľa osamelých ostrovov. Mnohí o lásku vo dvojici stoja, no nikto k nim nepripláva. Prečo?
“Partnerská láska nie je jediná a táto generácia sa to naučila.
„
Je to trochu komplikované. Oni sa totiž naučili mať v živote veľa satisfakcie mimo párového vzťahu. Mladí dnes zažívajú dostatočne intenzívne pocity uspokojenia, pretože dobre a s láskou sa venujú práci, majú veľa priateľov a koníčky, a ich vodná hladina lásky je pomerne vysoká a naplnená, takže v skutočnosti ani nie sú nešťastní. Partnerská láska nie je jediná a táto generácia sa to naučila. Pochopiteľne, nie všetci sú šťastní a pravda je aj to, že partnerská láska je výnimočná.
Výnimočná v akom zmysle?
Nielen preto, že prostredníctvom nej reprodukujeme ľudský rod, ale je to dôležitý rozmer lásky. Ak to nebude fungovať, ľudský rod sa nebude reprodukovať a vyhynie. Nechcem tu teraz šíriť ideológiu lásky, ona sa šíri sama dosť, ale práve Valentín je možno fajn aj na to, aby sme si pripomenuli nielen potrebu milovať a byť milovaný, pretože s tým si vieme poradiť, ale aj to, že partnerská láska je výnimočná. Napĺňa našu potrebu byť milovaný spriaznenou dušou, mať blízku osobu a vytvára rodinu, preberá zodpovednosť za deti.

Valentín v podobe, v akej sa dnes oslavuje, srdiečkami a vyznaniami síce pripomína viac fázu zamilovanosti, ale svätý Valentín snúbencov sobášil. Dávna podstata sviatku tkvie v tom, že dvojicu vypravil do rodiny. Aby mohol byť v tých časoch zväzok vrátane sexu naplnený, potreboval posvätenie. Valentín by mal teda pripomenúť partnerskú lásku a zakladanie rodiny.
Dnes sa formujú aj nové modely rodičovstva, ľudstvo sa dokonca vie reprodukovať aj bez sexu, rodičovstvo sa stáva rozhodnutím či už dvojice, alebo aj jednotlivca.
V časoch svätého Valentína to však inak možné nebolo. A ani dnes to nie je jednoduché, pretože nejde, pochopiteľne, len o to, pozerať sa jeden druhému do očí, držať sa za ruky a cítiť sa zamilovaný, ale vypravovať sa do rodinného života so všetkým, čo k tomu patrí. Svätý Valentín nepodporil romantickú lásku, nie preto si ho pripomíname.
Romantická láska zahŕňa aj obrazy predurčenosti, zaľúbime sa zväčša nečakane a náhodne. Neoberá lásku teória rozhodnutia o atraktívny punc osudovosti?