Oháňajú sa Slovenskom, národom, pravosťou. Na odznakoch, tričkách, čiapkach či bundách im svieti dvojitý kríž. Je tu však jeden problém.
V symbolike, v akej ho používajú oni, príslušníci Ľudovej strany naše Slovensko, predstavuje čosi úplne iné než oficiálny slovenský štátny znak.
„Po grafickej stránke je to kríž Hlinkovej gardy, polovojenskej organizácie totalitnej Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, budovanej podľa princípov oddielov SS. Takýto dvojitý kríž s rovnako dlhými ramenami je v skutočnosti slovenským hákovým krížom. Tak sa za vojny vysvetľoval a takú úlohu aj plnil. Len pamäť národa je akási krátka,” hovorí heraldik Ladislav Vrtel.
Pátranie v hlbokej minulosti
Jeho pamäť je, naopak, spoľahlivá a o slovenskom štátnom znaku vie nemálo. Erbmi, ich vývojom, používaním a umením ich vyhotovovania sa zaoberá profesionálne od roku 1979, keď sa stal tajomníkom heraldickej komisie, dnes je štátnym radcom pre heraldiku na ministerstve vnútra.
Práve on v roku 1990 spolu s maliarom Ladislavom Čisárikom mladším vytvoril tú verziu slovenského štátneho znaku, ktorú dnes poznáme ako biely dvojkríž na modrom trojvrší a červenom pozadí a ktorá je od januára súčasťou jednotnej identity všetkých ministerstiev.

Keď hľadali predobraz, z ktorého budú vychádzať, zhodli sa, že najlepším spôsobom je inšpirovať sa podobou najstaršej pečate, v ktorej sa objavil dvojitý kríž na trojvrší.
„Najkrajší znak je vždy ten najstarší, okrem toho, že je najhistorickejší, je ešte aj najčistejší. Potom sa to už len kazilo,” hovorí Vrtel.
Dostávame sa tak až do 9. storočia, keď sa predpokladá najstarší výskyt pôvodom byzantského dvojitého kríža na našom území. Bolo to v období príchodu solúnskych bratov, ale objavuje sa aj v 11. storočí, v časoch, keď bola Nitra sídlom vládcov tretiny kráľovstva, alebo koncom 12. storočia, keď na uhorský trón zasadol na byzantskom dvore vychovaný kráľ Belo III.
Tatra, Matra, Fatra
Dvojkríž sa na trojvršie v kráľovskej pečati dostal na začiatku 14. storočia. Vrchy pod krížom sa kedysi vysvetľovali ako vrchy Golgoty, na ktorých stál Kristov kríž medzi krížmi lotrov.
Neskôr sa ustálila ich interpretácia ako Tatra, Matra a Fatra, pričom v heraldike sa na poradie hľadí ako na stupne víťazov - Tatra je uprostred, vľavo od nej Matra a vpravo zasa Fatra. Znak s dnešnými farbami, bielou, modrou a červenou, tvorí slovenský národný symbol od revolučných rokov 1848.
Za socializmu dvojkríž ako cirkevný znak vylúčila komunistická ústava z roku 1960 na tridsať rokov z používania. Český lev dostal namiesto koruny nad hlavu červenú hviezdu a historický slovenský znak sa vymenil za vatru pod Kriváňom. Prečo boli symboly ako Kriváň nežiaduce? Komu prekážali?