Základ je, aby sa rozplynula hmla a mraky. Ak sa vám podarí vidieť jasnú oblohu, môžete na nej pozorovať počas februára pozoruhodné úkazy. Ten prvý nám mesiac v splne predvedie už dnes.
Ide o takzvané polotieňové zatmenie, kedy sa Mesiac veľmi tesne priblíži k zemskému tieňu a jeho povrch tak mierne stmavne. Vrcholiť bude tento úkaz o tri štvrte na dve v noci a mierne stmavnutý by mal byť horný okraj mesačného kotúča.
Kedy budú ďalšie zatmenia?
Úkaz nastáva pravidelne – vždy, keď je mesiac vo fáze splnu, nachádza na opačnej strane oblohy než slnko. Raz za niekoľko mesiacov resp. rokov sa stane, že mesiac pritom vstúpi priamo do zemského tieňa. Buď čiastočne, vtedy nastáva čiastočné zatmenie, alebo celý – a zatmenie je úplné.
Ak sa Mesiac priblíži k zemskému tieňu na vzdialenosť menšiu, než je jeho uhlový priemer, spozorujeme, že jeho rozžiarený povrch čiastočne stmavne. To sa presne stane o pol druhej v noci z piatka na sobotu, pričom vo fáze najväčšieho možného stmavnutia bude mesiac asi tri štvrte hodiny. Do tieň mesiac vstúpi o pol 12 večer, maximum nastane o tri štvrte na dve a z tieňa vystúpi.
Polotieňové zatmenie mesiaca v noci z 10. na 11. 2. (zdroj: archív autora)Už 7. augusta tohto roku však budeme môcť pozorovať aj regulárne čiastočné zatmenie, teda také, pri ktorom bude naozaj „odhryznuté“ z mesačného kotúča. A kto si chce počkať na úplné, ten sa dočká 27. júla 2018.
Kométa objavená na Skalnatom plese
Tým však nie je všetkým zázrakom koniec. Prvá polovica februára si pre nás nachystala aj úkaz, na ktorý však potrebujeme jasnú oblohu, menšie svetelné znečistenie, ak je to možné, a pre istotu aspoň menší ďalekohľad.
poloha kométy 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková (zdroj: http://vedanadosah.cvtisr.sk)V našej blízkosti totiž prelieta známa kométa 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková. Jej jasnosť resp. zdanlivá veľkosť práve v tomto čase vrcholí a dosahuje 6 až 7 mag, čo sa rovná hviezdam na hranici viditeľnosti pre ľudské oko.
kométa 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková (zdroj: apod.nasa.gov)Obežná doba kométy je približne 5,25 roka, takže dobre pozorovateľná bola práve pred dvadsiatimi dvoma rokmi, v roku 1995. Naposledy, v roku 2011, preletela okolo našej planéty vo vzdialenosti „púhych“ 9 miliónov kilometrov.
