S nenávisťou a rasistickými narážkami sa v minulosti stretával aj známy tanečník FREDY AYISI, ktorý sa dnes venuje najmä joge. Rodený Bratislavčan, ktorého otec pochádza z Ghany a mama zo Slovenska, hovorí, že situácia sa napriek niektorým výnimkám zlepšila.
Ako vnímate, že obyčajná reklama s černošským modelom vyvolala mnoho negatívnych a rasistických komentárov?
„Je pre mňa nepochopiteľné a smiešne, že toto vôbec niekto rieši. Spája sa mi to až s primitivizmom. Ľudia, ktorí vypisujú takéto komentáre, asi nikdy v živote neboli niekde v Amerike či v niektorej z ázijských krajín, kde by videli, že svet je farebný a rasy sa prepletajú.“

Čím si to vysvetľujete?
„Sám si to vysvetliť ani neviem, celé je mi to veľmi cudzie. Ja ako človek z druhej strany by som sa mohol zamýšľať, hoci som nikdy nerobil, či nejakú reklamu robil biely, čierny, šikmooký či nejaký iný človek. Ja to však vôbec nevnímam, nie to ešte nejako negatívne.“
Mysleli ste si, že Slováci sú v tomto smere už vyspelejší?
„Áno, predsa len je to u nás iné, ako to bolo kedysi. Keď len tak idem po obchodnom centre, aj na Slovensku už vidno veľa zmiešaných rodín, hoci som v hlavnom meste, kde to môže byť trochu iné prostredie. Ale aj vo svete sa vnímanie pleti a farby zmenilo. Amerika mala čierneho prezidenta, máme množstvo farebných interpretov. Anonymita na internete však možno ukázala aj takéto hlasy.“
Pred časom ste sa vyjadrili, že aj sám ste sa v minulosti, najmä v detstve, stretávali s rôznymi rasistickými narážkami či komentármi. Mali ste z osobných skúseností pocit, že sa vnímanie inakosti už zlepšilo?
„Určite áno. Mladí ľudia cestujú do zahraničia, máme tu médiá, internet a globalizáciu. Ľudia teda vidia, že sú aj iné rasy na svete. Zlepšila sa aj celková nálada a atmosféra v spoločnosti. Rasizmus tu síce stále je a asi aj bude, ale už to nie je také časté, aké to bývalo.“
Čo pomohlo?
„Menilo sa to postupne. Kedysi bola taká netolerantnosť v móde. Tesne po skončení komunizmu bol trend, že každý chcel byť skinhed. Neskôr to opadlo. Tieto veci pochádzali z nevedomosti. Dlhé roky bola krajina uzatvorená a ľudia nemali možnosť vidieť iné rasy a inakosť. Keď stretli černocha, tak boli hotoví z toho, ako vôbec naživo vyzerá a že tu je. Neskôr ľudia začali viac cestovať a svet sa im otvoril, menil sa aj ich pohľad na vec.“
Stretávate sa s nejakými rasistickými komentármi zavše aj dnes?
„Nie. Od bežných vecí som sa dosť odtrhol a vytvoril si svoj vlastný svet. Venujem sa najmä joge. Pri nej, ale aj pri hudbe či pri tanci prichádzam do styku s ľuďmi, ktorí sú kozmopolitní a sú dosť iní ako tí, ktorí vypisujú spomínané komentáre.“

Beata
Balogová
