BRATISLAVA. Prvé zmeny v protischránkovom zákone, ktorý je účinný iba od začiatku februára, sa stanú realitou.
Parlament totiž schválil novelu, ktorá vznikla na podnet rezortu financií po tom, čo sa zistilo, že zákon o registri partnerov verejného sektora by mohol spôsobovať problémy pri jeho uplatňovaní na zahraničných investorov pri emisii štátnych dlhopisov na medzinárodnom trhu.
Môže skomplikovať financovanie dlhu
V konečnom dôsledku by to mohlo skomplikovať financovanie slovenského dlhu v zahraničí. Ministerskí pracovníci na to prišli pri príprave emisie dlhopisov, ktorá sa má uskutočniť už v marci, preto sa zákon prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela, ktorú predkladalo ministerstvo spravodlivosti, tak z vecnej pôsobnosti zákona vylučuje obchody štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) súvisiace s riadením štátneho dlhu na medzinárodných trhoch.
Zároveň sa z pôsobnosti zákona vypúšťajú aj niektoré obchody Národnej banky Slovenska (NBS). Má ísť o obchody, ktoré zase súvisia s výkonom menovej politiky eurozóny, ktoré centrálna banka realizuje na medzinárodných trhoch. Účinnosť novely zákona je stanovená dňom jej vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Beblavý mal námietky
V pôvodnom návrhu novely, ktorú predložil rezort spravodlivosti, sa pritom počítalo s vylúčením širšieho okruhu obchodov centrálnej banky spod protischránkového zákona.
To sa však nepozdávalo nezaradenému poslancovi Miroslavovi Beblavému. V rozprave k návrhu tvrdil, že nie je potrebné udeľovať banke výnimku na úplne všetky obchody, ale len na tie, ktoré vykonáva na medzinárodných trhoch v rámci menovej politiky.
Na jeho podnet tak vznikol pozmeňujúci návrh, ktorí poslanci napokon schválili v rámci spoločnej správy.
"Diera, ktorá sa v zákone ide vystrihnúť, sa zmenšila na malé a prijateľné rozmery, ktoré sú naozaj odôvodniteľné záujmom Slovenskej republiky. Tie riziká a problémy, ktoré sme identifikovali, sa podarilo odtiaľ dostať," reagoval na tento pozmeňujúci návrh ešte minulý týždeň Beblavý.
Protischránkový zákon, ktorý je účinný iba od 1. februára tohto roka, má zabezpečiť transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi.
Zákon o registri partnerov verejného sektora upravuje pre firmy povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora. Okrem toho sú firmy povinné zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Poslanci nezobrali na vedomie mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, ktorú minulý týždeň ombudsmanka uviedla v pléne parlamentu. Za správu hlasovalo 63 poslancov. V správe, v ktorej sa Dubovcová zaoberá resocializačnými centrami, uvádza, že súčasný systém starostlivosti o deti umožňuje profesionálnemu rodičovi, ktorý je zároveň aj riaditeľom detského domova, udeliť si výnimku, na základe ktorej sám sebe zverí do starostlivosti neobmedzený počet detí aj vo veku do jedného roka.
- Poslanci neposunuli do druhého čítania návrh nezaradených poslancov Miroslava Beblavého a Kataríny Macháčkovej na zrušenie vyšších územných celkov. Dvojica do parlamentu predložila balík 28 zákonov, ktoré by na Slovensku celkom zrušili vyššie územné celky, ktoré na Slovensku máme zriadené od roku 2001. Ak by zmeny v parlamente poslanci podporili, štát by podľa výpočtov predkladateľov ušetril viac ako 205 miliónov eur.
- Novým členom Súdnej rady SR sa stal sudca Krajského súdu v Bratislave Roman Huszár, ktorého navrhol predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Rozhodli o tom v tajnej voľbe poslanci. Za kandidáta do disciplinárneho senátu bola zvolená Ayše Pružinec Erenová.
- Množenie psov v prípade, že ide o podnikanie a šteňatá sa predávajú, bude od marca regulované. Plénum podporilo návrh novely zákona od SaS, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Za právnu normu zahlasovalo 68 poslancov zo 131 prítomných. Liberáli napokon svoju pôvodnú novelu zmiernili cez pozmeňujúci návrh tak, aby sa regulácia množenia psov týkala len prípadov podnikania. Chov psov, kde sa šteňatá darujú, tak ostáva mimo regulácie.
