BRATISLAVA. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa chce na poste predsedu Valného zhromaždenia OSN venovať hlavne téme mieru a bezpečnosti s dôrazom na prevenciu konfliktov.
Okrem toho má Slovensko v agende OSN aj svoju národnú prioritu, a to reformu bezpečnostného sektora. Na druhej strane je už teraz naplánovaný celý rad podujatí a úloh, ktoré takpovediac zdedí.
Tri hlavné témy
Ako v rozhovore pre agentúru SITA povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, jeho ambíciou na tomto poste bude posilniť Organizáciu Spojených národov (OSN) ako takú.
Šéf slovenskej diplomacie bude predsedať 72. Valnému zhromaždeniu OSN. V roku 2016 kandidoval na post generálneho tajomníka organizácie.
"OSN má zjednodušene tri hlavné témy. Mier a bezpečnosť, rozvoj a treťou témou sú ľudské práva. V kampani na post generálneho tajomníka som hovoril, že mojou prioritou je mier a bezpečnosť. Tam zlyhávame, to množstvo konfliktov to jasne ukazuje. Chcel by som posilniť úlohu OSN práve ako garanta mieru a bezpečnosti a osobitne s dôrazom na prevenciu konfliktu, mediáciu, teda tú fázu pred vypuknutím konfliktu," vysvetlil minister.
Dodal, že " toto bola jedna z priorít v kampani aj súčasného šéfa OSN Antónia Guterresa."
Reforma bezpečnostného sektora
Podľa Lajčáka je len prirodzené, že sa bude venovať tejto téme aj počas svojho mandátu na poste predsedu VZ OSN.
"Na druhej strane, OSN pracuje dlhodobo a je celý rad podujatí, ktoré sú už naplánované, respektíve záväzkov, ktoré už boli prijaté. Napríklad počas nášho mandátu bude treba prijať tzv. migračný kompakt, teda globálnu dohodu o migrácii, ktorú sme rámcovo dohodli na VZ v roku 2016. Zároveň bolo povedané, že do dvoch rokov, do Valného zhromaždenia v roku 2018, ho treba naplniť obsahom. Toto je napríklad vec, ktorú ja, obrazne povedané, zdedím a budem sa jej venovať," vysvetlil minister.
Ako dodal, Slovensko má v agende OSN jednu národnú prioritu, a to je reforma bezpečnostného sektora. Podľa Lajčáka by bolo nelogické, ak by sa tejto téme Slovensko počas 72. VZ OSN nevenovalo.
"Vzhľadom na to, že dominantná téma ostatných rokov v OSN bola rozvoj - Agenda 2030 a udržateľné rozvojové ciele - tak my sa sústredíme práve na prepojenie bezpečnostného sektora na rozvojovú agendu, aby bolo vidno relevanciu tejto agendy aj vo vzťahu k dominantnej agende OSN," uviedol minister.
Zastupuje 193 členských štátov
Predseda Valného zhromaždenia vedie zasadnutia VZ OSN, zastupuje všetkých 193 členských štátov aj smerom navonok a pomáha nájsť dohody medzi štátmi a kompromisy.
Táto funkcia sa vykonáva po dobu jedného roka a funguje na rotačnom princípe, čiže na poste sa striedajú zástupcovia z piatich regionálnych skupín.
Za našu regionálnu skupinu sú miesta v podstate obsadené do roku 2067. Slovensko prejavilo záujem o túto funkciu v roku 2003. V rámci OSN ide o protokolárne najvyššiu funkciu, ktorú tradične zastáva minister zahraničných vecí alebo iná medzinárodne uznávaná osobnosť.
Šéf VZ OSN organizuje podujatia na najvyššej úrovni k aktuálnym témam, často tiež k otázkam, na ktorých sa Bezpečnostná rada OSN nie je schopná dohodnúť.
