Pápež František hovorí: v amerických voľbách by mal každý správny človek, každý, komu záleží na osude kresťanstva, voliť Donalda Trumpa. Rímsky biskup podporuje republikánskeho kandidáta.
Správa, ktorá sa krátko pred americkými prezidentskými voľbami objavila na sociálnych sieťach, sa rýchlo rozšírila a stala populárnou. Akurát bola nepravdivá – a nepravdivá bola zámerne, s cieľom pomôcť jednému z kandidátov na budúceho amerického prezidenta.
Podobné hoaxy a falošné správy (fake news) sa objavujú často a obzvlášť sa im darí v prostredí sociálnych sietí ako facebook a twitter. Odborníci dokonca naznačujú, že môžu mať vplyv na rozhodovanie ľudí napríklad vo voľbách.
Narazili ste na hoax?
Dajte nám o ňom vedieť na hoax@sme.sk.
Čo je to hoax
Každá nepravdivá správa či aprílový vtip nie je automaticky hoaxom.
Simeon Yates z Liverpoolskej univerzity definuje hoaxy a fake news ako šírené informácie, ktorých cieľom je zvýhodniť nejakú stranu, a zároveň ich nemožno overiť, prípadne sú rovno nesprávne. V skutočnosti je to čosi, čo sme kedysi označovali ako „propaganda“.
Cieľom podobných správ je zakryť pravdu, prekryť fakty alebo vytvoriť situáciu, v ktorej sa všetky tvrdenia zdajú rovnako pravdepodobné ako nepravdepodobné.
Výskumníci naznačujú, že zámerom nie je nevyhnutne pretlačiť svoj pohľad na svet, skôr vytvoriť nedôveru k autoritám, médiám a faktom vo všeobecnosti.
Nevyhnutným dôsledkom je rozvrat spoločnosti a jej fungovania, keďže ľudia už ničomu a nikomu nedôverujú.
Ak ľudia stratia vášeň pre pravdu, vstúpime do obdobia temnoty Čítajte Kedy hoax vznikol
Je zrejme oprávnené sa domnievať, že dejiny propagandy sú rovnako staré ako dejiny ľudstva.
Šírenie hoaxov a falošných správ využívali ľudia pravdepodobne už v čase jaskýň a kamenných pranástrojov.
Prvý písomne zaznamenaný hoax však pochádza z polovice 17. storočia z Anglicka. V mestečku Tedworth vytvorili a ďalej šírili falošnú správu o údajnom strašidle, ktoré malo vydávať tajomné zvuky bubna v istom prekliatom dome.
Samotné slovo „hoax“ sa objavilo pravdepodobne už koncom 18. storočia a pochádza z anglického slovesa „hocus“, teda niekoho omámiť či oklamať.
Šíriť rýchlejšie a masovejšie sa však falošné správy začali s príchodom kníhtlače a neskôr aj s prispením rotačiek a bulváru. Dnes hoaxom pomáhajú najmä rôzne webstránky a sociálne siete, ktoré vedome šíria takéto fake news – niekedy zrejme v spolupráci s vládami a úradmi niektorých štátov.
Prakticky sa tak hoaxy a falošné správy používajú zámerne: napríklad ako zbrane v hybridnej vojne, no nie s cieľom zasiahnuť armádu oponenta, ale skôr verejnú mienku obyvateľov cieľových štátov.
Beata
Balogová
