BRATISLAVA. Z hoaxov a konšpiračných teórií, ktoré v minulosti zaujímali iba úzku komunitu čitateľov, sa stal nástroj politickej propagandy a hybridnej vojny. Šírenie „alternatívnych faktov“ dokáže meniť verejnú mienku a ovplyvniť výsledky volieb.
V novom projekte Hoax bude preto denník SME sledovať hoaxy, klamstvá a falošné správy (fake news), ktoré sa šíria verejným priestorom, a priebežne ich vysvetľovať a vyvracať.
Narazili ste na hoax?
Dajte nám o ňom vedieť na hoax@sme.sk.
Na tejto webovej adrese projektu Hoax nájdete články, v ktorých budeme priebežne hoaxy konfrontovať s faktami a elementárnou logikou. Okrem samotnej (ne)pravdivosti hoaxu sa budeme snažiť priblížiť aj základné nástroje kritického myslenia, akými sú odhalenia logických klamov a chýb myslenia.
Týždňový prehľad aktuálnych hoaxov spolu s ich vysvetleniami prinesieme aj v tlačenom vydaní denníka SME.
"Klamstvá sa dnes šíria vo virtuálnom svete nebezpečne rýchlo a majú na životy ľudí reálny dosah. Vyvolávajú emócie hnevu a vedú k zlým rozhodnutiam. Naša práca sa dnes nekončí pri vyrozprávaní príbehu a prinášaní faktov," povedala šéfredaktorka SME Beata Balogová.

Úlohou zodpovedných médií je podľa nej vyvracať tieto klamstvá a postaviť ich do kontrastu overiteľných faktov. "Lebo práve oddanosť pravde nás bude aj v budúcnosti deliť od konšpiračných webov, manipulátorov a šíriteľov hoaxov," dodala.
Hoaxy a fake news bývajú súčasťou vojnových či hybridných konfliktov. Veľa bludov sa šíri napríklad o vojne v Donbase: viaceré navzájom protirečiace si vysvetlenia sprevádzali vyšetrovanie zostrelenia civilného letu MH-17.
Ukážkovým hoaxom je aj záhadný liek na rakovinu, ktorý existuje, no celá lekárska obec ho pred nami tají, či mimoriadne úspešné slovenské hoaxy o Rómoch, ktorí údajne na dávkach získajú viac peňazí, ako zamestnaní ľudia dokážu zarobiť.
Pre tento jav vznikol aj výraz "postfaktuálna éra" a do slovníka pribudli výrazy ako „alternatívne fakty“.

Beata
Balogová
