BRATISLAVA. Počty hlucháňa hôrneho dramaticky klesajú a ak sa urýchlene nevykonajú opatrenia na zastavenie úbytku jeho populácie, hlucháň na Slovensku v dohľadnom čase vyhynie.
Mimovládne environmentálne organizácie SOS/BirdLifde, Prales a VLK preto vyzývajú ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva na urýchlené prijatie opatrení zameraných na jeho záchranu.
Na pokraji vyhynutia
Kým v roku 1973 žilo na Slovensku okolo 3 700 jedincov, dnes je ich počet nižší ako 900 jedincov. Hlucháň tak patrí medzi najrýchlejšie ubúdajúce lesné druhy a je zaradený do kategórie vážne ohrozených druhov v rámci červeného zoznamu vtákov Slovenska.
Hlavnou príčinou poklesu populácie hlucháňa je intenzívne lesné hospodárenie spojené najmä s rozsiahlou ťažbou prirodzených horských lesov.
„V Strážovských vrchoch, Vtáčniku, Považskom Inovci, Čergove a Javorníkoch hlucháne už vyhynuli. Posledné jedince dožívajú v Kremnických vrchoch, Malej Fatre, vo Volovských vrchoch, v Slovenskom raji a na Poľane. Prudký pokles početnosti nastal aj v Nízkych Tatrách, ktoré sú kľúčové pre prežívanie druhu a vyskytuje sa tu jeho jadrová populácia,“ zdôraznil Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko.

Hlucháň hôrny je druh veľmi náročný na kvalitu a rozlohu vhodného prírodného prostredia. Vyhovujú mu najmä staré horské zmiešané a smrekové lesy, málo ovplyvnené ľudskými aktivitami.
Pre svoje vysoké a špecifické nároky na kvalitu a zachovalosť prostredia je považovaný za takzvaný dáždnikový druh horských lesov.
Ako vysvetlil Martin Mikoláš z občianskeho združenia Prales, jeho ochrana vytvára ochranný dáždnik nad radou ďalších vzácnych a ohrozených druhov horských lesov.

Zásahy do lesov
Stav a vývoj jeho populácie je zároveň indikátorom zachovalosti horských lesov. A práve v horských lesoch boli podľa Mikoláša v posledných rokoch vykonané rozsiahle ťažby, po ktorých vznikli veľkoplošné holiny, na ktorých hlucháň nedokáže prežiť.
Po následnom zalesnení týchto plôch vznikajú husté mladé porasty, ktoré budú ešte dlho nevhodné pre život hlucháňa.
„Len v Nízkych Tatrách bolo za posledných desať rokov vyťažených viac ako 6 700 hektárov horských smrekových lesov, ktoré tvorili vhodný životný priestor pre hlucháňa. Ťažbou bolo zničených minimálne 24 tokanísk," uviedol Mikoláš.

Dodal, že na asi päťtisíc hektároch boli použité insekticídy na usmrcovanie hmyzu, a to počas reprodukčného obdobia, keď je prežitie kuriatok plne závisle od hmyzej potravy.
Vhodný biotop pre hlucháňa predstavujú aj plochy so suchými stojacimi stromami, kde nedošlo k vykonaniu asanačnej ťažby.
Potvrdzujú to príklady z Čiech a Nemecka, kde sa na území Šumavy a Bavorského lesa podarilo obnoviť takmer zaniknutú populáciu hlucháňa vďaka ponechaniu dostatočne veľkých území bez zásahu.
Erik Baláž z Lesoochranárskeho združenia VLK upozornil, že lesom je nutné ponechať prirodzený vývoj.
Veľkoplošná ťažba, napríklad v prípade výskytu lykožrúta, totiž podľa neho vedie k vzniku rozsiahlych vyťažených plôch, ktoré sú deštruktívne nielen z pohľadu ochrany biodiverzity, ale spôsobujú aj znížené plnenie protieróznej, protilavínovej a vodozádržnej funkcie lesov
Ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva by podľa ochranárov mali prijať spoločný záväzok zachrániť hlucháňa hôrneho.
„Predovšetkým je potrebné na lokalitách, kde sa tento druh ešte vyskytuje, urýchlene zastaviť znižovanie výmery lesov, ktoré preň predstavujú vhodný životný priestor a schváliť a realizovať program záchrany tohto druhu," píšu SOS/BirdLifde, Prales a VLK vo výzve.