Vyšetrovanie obťažovania detí na internete je podobné vyšetrovaniu vraždy. Čím je páchateľ skúsenejší, tým dokonalejšie vie po sebe zahladiť stopy. Pedofili však svoje činy častejšie opakujú, hovorí v rozhovore pre SME expert na kriminalistickú informatiku a súdny znalec EDUARD JENČO.
Aké možnosti má rodič, ktorý si chce poradiť s obťažovaním svojho dieťaťa na internete?
„Rodič nemá prakticky žiadne možnosti. Páchateľovi totiž nedokáže pripraviť žiadnu pascu. Ak sa obráti na políciu, všetko závisí od toho, do akej miery je páchateľ skúsený v oblasti IT."

Čo nasleduje po nahlásení takého prípadu polícii?
„Keď rodič ide na políciu a podá trestné oznámenie, vyšetrovateľ začne trestné stíhanie a vypočuje dieťa v prítomnosti rodiča.
Následne vydá prokurátor príkaz voči prevádzkovateľovi daného servera, aby poslal získané logy aktivity páchateľa vyšetrovateľovi a ten priberie znalca.
Eduard Jenčo
Je súdnym znalcom so zameraním na bezpečnosť a ochranu informačných systémov, softvér a hardvér, kriminalistiku či kriminalistickú informatiku. Okrem toho sa venuje podnikaniu v oblasti informačných technológií, ekonómie, daní a práva. Je špecialistom v oblasti práva informačných technológií. Vyštudoval hospodársku informatiku na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Neskôr študoval aj manažment a riadenie podnikov na Hartfordskej univerzite v USA. Postgraduálne štúdiá absolvoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na Paneurópskej vysokej škole taktiež vyštudoval právo.
Znalec rieši potom to, kto je internetový poskytovateľ či odkiaľ sa daná osoba pripája na server.
Na základe získaných informácií zo znaleckého posudku vyšetrovateľ cestou prokurátora žiada súd o vydanie príkazu na domovú prehliadku, pri ktorej sa zvyčajne zadržia počítače. Ďalej sa postupuje podľa toho, čo sa v nich nájde v ďalšom znaleckom skúmaní.“
Aký je rozdiel v náročnosti hľadania tých páchateľov, ktorí sú skúsení a tých, ktorí si pozor nedávajú?
„Ak je páchateľ natoľko hlúpy, že chodí povedzme na Pokec za účelom zháňania si detí z pracovného či domáceho počítača, tak má smolu. Pokec to všetko zaznamenáva a loguje.
Polícia si vie potom v trestnom konaní všetky zhromaždené údaje vyžiadať a vie vďaka nim odhaliť, odkiaľ sa páchateľ pripájal na server a podobne.“
Hovoríte o využívaní údajov od Pokecu, ktorý ich polícii poskytne. Ako sa postupuje napríklad pri Facebooku, ktorý je zahraničným webom?
„S tým je u nás veľký problém, hoci samotný Facebook ponúka orgánom štátnej moci rýchlu spoluprácu, pri ktorej vyrieši požiadavku do pár dní.
Naši policajti to však zväčša riešia úplne inak. Keďže sú jazykovo a digitálne zväčša nezdatní, pošlú v slovenskom jazyku svoju požiadavku prokurátorovi, ktorý ju ďalej pošle na Generálnu prokuratúru a až tá si to dá úradne preložiť. Následne to pošle ministerstvu spravodlivosti, ktoré žiadosť pošle do USA, kde sa opäť osloví generálny prokurátor.
Ten sa s požiadavkou obráti na americké federálne vyšetrovacie orgány, ktoré oslovia Facebook s požiadavkou, či im môžu dať potrebné údaje. Keď ich Facebook poskytne, celá táto procedúra nasleduje opäť, no opačným smerom. Priemerne trvá získavanie údajov od Facebooku tri až šesť rokov.“
Hovorili ste však aj o možnosti priameho kontaktovania Facebooku. Ako to funguje?