Fotografia zachytáva návštevu exposlanca Daniela Lipšica na Ukrajine a druhá zase pochod ukrajinskej radikálnej organizácie Tryzub s portrétom ukrajinského nacionalistu Stepana Banderu. Koláž zverejnenú dňa 14. februára zdieľalo následne takmer dvesto ľudí.
„Lipšic spolu s Drobom podporili prevrat na Ukrajine! Prevrat, ktorý vedú skupiny podporujúce nacistu Banderu. Bandera vyvraždil vyše 1 000 000 ľudí,“ píše sa v komentári ku koláži.
Fotografia Lipšica s dnešným primátorom Kyjeva Vitalijom Kličkom síce žije na facebooku svoj vlastný život, no pochádza ešte zo 7. februára 2014.
Tento hoax ukazuje, ako sa z čiastkových informácií, z ktorých väčšina je pravdivá, dá namiešať lživý koktail.
Daniel Lipšic, vtedy nezaradený poslanec v spoločnosti poslancov Juraja Drobu a Jozefa Kollára skutočne navštívil Ukrajinu a podporil majdanské hnutie.
Narazili ste na hoax?
Dajte nám o ňom vedieť na hoax@sme.sk.
Hoax však stojí na prekrúcaní logiky aj faktov v duchu, že ak Lipšic podporil Majdan, Majdanisti sú banderovci a Stepan Bandera mohol mať na svedomí milión ľudí – toto Lipšicovi neprekáža?
Z Lipšicovej podpory Majdanu však nevyplýva nič o jeho názore na Stepana Banderu, ukrajinského nacionalistu, ktorý od tridsiatych rokov bojoval za nezávislú Ukrajinu a v roku 1959 ho zavraždila KGB.
Komentár tiež stotožňuje Majdan (ukrajinskú revolúciu) s krajne pravicovými hnutiami (Pravý sektor, Tryzub). To je však klamstvo, tieto krajne pravicové hnutia nikdy netvorili jadro ukrajinskej opozície - boli jej perifériou.
Autor hoaxu do svojej koláže primiešal aj dobrovoľnícky prápor Azov, ktorý sa však zaktivizoval až v máji 2014, po ruskom vpáde na Krym dňa 27. februára 2014. To je tri mesiace po Lipšicovej návšteve Kyjeva.
Samotné nazývanie Stepana Banderu nacistom kráča v ruskej snahe skresliť regionálnu históriu. Bandera bol nacionalista, ktorý bojoval za samostatnú Ukrajinu a jej členstvo v Sovietskom zväze považoval za ruskú okupáciu.
V rámci odporu proti Moskve sa síce nakrátko spojil s Treťou ríšou, no Nemci mu čoskoro prestali dôverovať a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu. Už v lete 1941 Banderu zatklo Gestapo a zadržiavalo ho v Berlíne. Neskôr ho väznili aj v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Na internete ani v mediálnych archívoch sa nepodarilo dohľadať vyjadrenie, ktorým by Daniel Lipšic podporil Banderu alebo ukrajinských radikálov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
