Fotografia zachytáva návštevu exposlanca Daniela Lipšica na Ukrajine a druhá zase pochod ukrajinskej radikálnej organizácie Tryzub s portrétom ukrajinského nacionalistu Stepana Banderu. Koláž zverejnenú dňa 14. februára zdieľalo následne takmer dvesto ľudí.
„Lipšic spolu s Drobom podporili prevrat na Ukrajine! Prevrat, ktorý vedú skupiny podporujúce nacistu Banderu. Bandera vyvraždil vyše 1 000 000 ľudí,“ píše sa v komentári ku koláži.
Fotografia Lipšica s dnešným primátorom Kyjeva Vitalijom Kličkom síce žije na facebooku svoj vlastný život, no pochádza ešte zo 7. februára 2014.
Tento hoax ukazuje, ako sa z čiastkových informácií, z ktorých väčšina je pravdivá, dá namiešať lživý koktail.
Daniel Lipšic, vtedy nezaradený poslanec v spoločnosti poslancov Juraja Drobu a Jozefa Kollára skutočne navštívil Ukrajinu a podporil majdanské hnutie.
Narazili ste na hoax?
Dajte nám o ňom vedieť na hoax@sme.sk.
Hoax však stojí na prekrúcaní logiky aj faktov v duchu, že ak Lipšic podporil Majdan, Majdanisti sú banderovci a Stepan Bandera mohol mať na svedomí milión ľudí – toto Lipšicovi neprekáža?
Z Lipšicovej podpory Majdanu však nevyplýva nič o jeho názore na Stepana Banderu, ukrajinského nacionalistu, ktorý od tridsiatych rokov bojoval za nezávislú Ukrajinu a v roku 1959 ho zavraždila KGB.
Komentár tiež stotožňuje Majdan (ukrajinskú revolúciu) s krajne pravicovými hnutiami (Pravý sektor, Tryzub). To je však klamstvo, tieto krajne pravicové hnutia nikdy netvorili jadro ukrajinskej opozície - boli jej perifériou.
Autor hoaxu do svojej koláže primiešal aj dobrovoľnícky prápor Azov, ktorý sa však zaktivizoval až v máji 2014, po ruskom vpáde na Krym dňa 27. februára 2014. To je tri mesiace po Lipšicovej návšteve Kyjeva.
Samotné nazývanie Stepana Banderu nacistom kráča v ruskej snahe skresliť regionálnu históriu. Bandera bol nacionalista, ktorý bojoval za samostatnú Ukrajinu a jej členstvo v Sovietskom zväze považoval za ruskú okupáciu.
V rámci odporu proti Moskve sa síce nakrátko spojil s Treťou ríšou, no Nemci mu čoskoro prestali dôverovať a pripravovali jeho fyzickú likvidáciu. Už v lete 1941 Banderu zatklo Gestapo a zadržiavalo ho v Berlíne. Neskôr ho väznili aj v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Na internete ani v mediálnych archívoch sa nepodarilo dohľadať vyjadrenie, ktorým by Daniel Lipšic podporil Banderu alebo ukrajinských radikálov.
