BRATISLAVA. Dostať sa k tvrdým drogám v bratislavskom Pentagone je jednoduché. Stačí si sadnúť za pult do bývalého bingo baru.
Po chvíli okolo pomaly prechádza asi 50-ročný chlap. „Zháňaš niečo?“ pýta sa a upozorňuje, že trávu nemá.
Vo vnútrobloku, ktorý tvorí päť panelákových budov, je živo. Streeti prišli vymieňať striekačky. Terénnych sociálnych pracovníkov z občianskeho združenia nikto inak nevolá. Slovo tereňák sa neujalo.
Najväčší ruch je však na opačnej strane budov. Na parkovisku postáva chlap v červenej veste s kožušinou a šiltovkou Ferrari, o stenu bytovky sa opierajú viacerí muži v kapucniach. Do vchodu číslo 40 neustále niekto vchádza a niekto vychádza.
Hneď oproti nemu stojí kultúrne stredisko Tallinn. Vyše 15 rokov opustená ošarpaná stavba plní úlohu krytu. Pri schodoch vedľa budovy je šesť použitých injekčných striekačiek, niektoré aj zatvorené, z iných je aspoň odlomená ihla. Pre bezpečnosť.
Celkový dojem pripomína legendárny film Trainspotting, ktorý mapuje drogovú a najmä heroínovú scénu v Škótsku. Bratislava však predsa len má svoje osobitosti.
Biznis je inde
Laci čaká na schodoch pod Dómom sv. Martina. Na chrbte má obrovský batoh, v ktorom si nosí väčšinu svojho majetku. Keso vyjde z veľkej drevenej brány a má ruky špinavé od spreja.
„Cez noc sme boli maľovať, od desiatej do piatej sme boli na nohách,“ vysvetľuje. Grafity ho bavili odmala, tak s kamarátmi raz za čas pokreslí nejakú banku či policajnú stanicu.
(ilustračné foto) (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Keso má vyše 40 a pochádza z Námestova. Heroín berie už 25 rokov. Zo zásady si ho nepichá, inhaluje ho pomocou alobalu, rovnako ako to robí s ďalšími drogami. Laci je jeho rovesník a punker telom aj dušou. Dáva si priamo do žily, inak mu droga už "nešlape".
Hovoria, že drogová scéna v Bratislave sa za posledných dvadsať rokov poriadne zmenila. Fet vraj už nie je len tak hocikde na ulici, treba hľadať alebo mať kontakty.
