Občianske združenie Odyseus sa špecializuje na pomoc ľuďom, ktorí sú závislí od drog a tým, ktorí pracujú v sexbiznise. Jeho predsedníčka IVETA CHOVANCOVÁ hovorí, že zmena, krok vpred či pozitívny efekt nastanú veľmi ťažko, ak ľudí budeme škatuľkovať. Tvrdí, že z praxe má s narkomanmi aj dobré skúsenosti.
Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave Čítajte Ako sa zmenila situácia s drogami za posledných 20 rokov?
„Odyseus má takmer 20 rokov a jeho začiatok sa spája s obdobím, keď drogy a najmä heroín boli veľkou témou. To, v čom vidíme teraz najväčší rozdiel, je prístup štátu k pomoci ľuďom, ktorí užívajú drogy. Stále potrebujú pomoc, podporu, ale v 90. rokoch to vyzeralo inak.
Terénna sociálna práca bojuje každý rok o prežitie a v tom vidím najväčšiu prekážku aj zmenu. Veľa ľudí, ktorí užívajú drogy dnes a sme s nimi ešte v kontakte, si nás pamätá z 90. rokov a pamätajú si, ako vyzerali služby, no dnes je to horšie.“
V čom presne?
„Keď sme začínali, štát pristupoval zodpovednejšie k pomoci, ktorú si ochrana zdravia vyžaduje. Dnes z množstva združení, ktoré postupne vznikali, zostali na Slovensku len tri a jedno akurát končí po 15 rokoch činnosti.
Občianske združenie Pomocná ruka v Košiciach posledné tri roky fungovalo už len dobrovoľnícky, ale je to odborná činnosť a tak sa robiť nedá.
Boli nútení zavrieť z finančných a personálnych dôvodov. Kedysi bolo takýchto organizácií oveľa viac. Pred pár rokmi sa výmena striekačiek skončila aj v Banskej Bystrici. Takže stred a východ Slovenska je úplne bez terénnej sociálnej práce pre užívateľov drog.“
Neznamená to, že sa podarilo výrazne znížiť počet užívateľov tvrdých drog?
