Oplzlé správy na sociálnych sieťach prizná dieťa pred rodičmi najmä podľa toho, nakoľko otvorený majú vzťah.
Tie odvážnejšie sa niekedy ani nepýtajú na názor a s neznámymi ľuďmi z internetu sa aj stretnú, hovorí detská psychologička MÁRIA GAJARSKÁ z občianskeho združenia Poradenské Centrum Nádej.
Čo môže vyvolať v neplnoletom dieťati to, keď na sociálnych sieťach, ako je pokec, opakovane dostáva rôzne správy s ponukami na sex?
„Deti v tomto veku dajú oveľa viac na názor vrstovníkov a sociálnej skupiny. To by mohlo vyvolať pocit, že rôzne ponuky tohto typu sú v poriadku, že je to niečo normálne a že dieťa by takej požiadavke malo vyhovieť.
Ide o vek, keď sa dieťa začína viac osamostatňovať od rodiny a vytvára si identitu aj na základe sociálnych vzťahov.
Samozrejme, všetko závisí aj od individuálnych charakteristík. O aké dieťa ide, akú malo výchovu, sebavedomie, či akú má emocionalitu, alebo akú má pozíciu v skupine.“

Posúvajú sa pri dostávaní správ tohto druhu hranice vnímania dieťaťa z pohľadu, čo je bežné a čo nie?
„Áno, môže sa to diať. Keď sa s takým správaním dieťa stretáva častejšie, tak vidí, že to robí viac ľudí a môže to považovať za normálne.“
Ak si dieťa pri správach s rôznymi sexuálnymi ponukami nie je isté, ako by sa malo zachovať, vypýta si radu od rodičov?
„Je to veľmi individuálne. Zachová sa podľa toho, aký má vzťah s rodičmi a čo by mu zrejme povedali.
Ovplyvní ho, či by mu napríklad zatrhli internet a ani by o situácii nechceli diskutovať. Pri druhu vzťahov, kde rodičia reagujú trestaním či zhadzovaním dieťaťa, sa dieťa zvyčajne nechce zdôveriť. A naopak, pri otvorenejšom vzťahu, kde sa rodičia snažia vypočuť a poradiť, sa dieťa zverí skôr.“
Ako by rodičia mali usmerniť dieťa, ak vedia, že navštevuje podobné portály, ako je pokec?
„Je dôležité mať s dieťaťom taký vzťah, aby vedelo, že sa rodičovi môže zveriť. Vtedy rodičia môžu upozorňovať aj na možné dôsledky a riziká takýchto stránok. S dieťaťom môžu povedzme aj hľadať iné spôsoby, ako komunikovať s rovesníkmi opačného pohlavia, keďže dieťa sa na druhej strane potrebuje realizovať v tomto smere.
Rodič by však nemal ísť do takého rozhovoru ako jasný expert, ktorý všetko vie, ale mal by sa zaujímať a počúvať.
Ak totiž aj zatrhne na istý čas internet, dieťa si dnes už vie nájsť spôsob, ako sa naň dostať. Príliš prísny prístup môže viesť k tomu, že sa dieťa úplne uzavrie a bude riešiť všetko podľa seba.“
Ako môžu rodičia na dieťati spozorovať, že ho niekto obťažuje na internete, ak sa k tomu neprizná samo?
„Opäť to závisí od povahy. V takýchto situáciách sa správanie dieťaťa môže zmeniť oproti dovtedajšiemu. Môže tráviť viac času na internete a môže sa do seba uzatvárať. Bude viac tajnostkárske ohľadom toho, čo robí. Alebo naopak, môže byť aj viac smelšie a odolnejšie.“

Mnohé správy na internete smerujú k osobnému stretnutiu či na kontakt cez skype alebo facebook. Pristúpia k tomu neplnoleté deti ľahko?
„Závisí to od viacerých faktorov. Napríklad od toho, ako často je ponechávané samo, ako trávi voľný čas, aké má možnosti, či sa rodičia zaujímajú, kde dieťa je.
Ak je dieťa často samo a nemá vyplnený voľný čas a je otvorenejšie novým možnostiam, tak by sa mohlo odvážiť. Závisí to aj od intelektu či toho, ako sa správajú vrstovníci v jeho okolí.“
Prizná sa niekomu dieťa, ak ho niekto sexuálne zneužije?
„V týchto situáciách je dôležité, ako sa zachová človek, ktorý ho zneužil a ako si dieťa myslí, že by zareagovali rodičia.
Často totiž páchateľ dieťa zastrašuje a to si potom celú skúsenosť nechá pre seba, pretože sa bojí. Závisí to aj od toho, aké možnosti rozprávať sa o tom vytvárajú rodičia. Deti tiež nemusia mať informácie, čo je prípustné a čo nie.
Je teda veľmi dôležité, či sa s deťmi niekto o tom rozprával, alebo ešte nie a vysvetlil mu, čo je aj z právneho hľadiska primerané a čo ešte nie.“

Beata
Balogová
