A lžbeta Bavorská z rodu Wittelsbachovcov, manželka cisára Františka Jozefa, žila akoby dva životy. Jeden ako oficiálna reprezentatívna osoba – priam inštitúcia, akou bola cisárovná podľa protokolov.
Druhý život žila ako grófka Hohenembsová. Pod týmto menom Alžbeta cestovala takmer po celej Európe, unikajúc pred povinnosťami toho prvého života.
Autentické informácie o mladosti Alžbety sa síce zachovali v spomienkach jej príbuzných, ale v budúcnosti boli prekryté vyfabulovaným oficiálnym obrazom cisárovnej. Podľa tohto bola Alžbeta, dieťa narodené ako jezuliatko na Štedrý večer, obdarená mnohými nadaniami.
Na dievča s dátumom narodenia 1837 dostala pomerne slušné vzdelanie, bola sčítaná, zaujímala sa o umenie, hoci sama uprednostňovala fyzické aktivity pred intelektuálnymi.
Na detstvo v rodičovskom dome spomínala Alžbeta iba v najlepšom. Celý život si uchovávala väzby na rodné Bavorsko a na rozdiel od chladných vzťahov s členmi rodiny Habsburgovcov udržiavala vrelé vzťahy s Wittelsbachovcami.
Na Alžbetu mal silný vplyv otec. Muž s univerzitným vzdelaním, filozof, básnik, kultivovaný cestovateľ a etnograf, stúpenec pestovania zdravého stravovania, gymnastiky a cvičenia, uprednostňoval vo výchove svojich detí rozvíjanie ich prirodzených talentov pred systematickým učením.
Bol to muž obdarený mnohými schopnosťami, ktoré však prehlušilo jeho ľahkovážne sukničkárstvo a nezáväzné, respektíve nezodpovedné správanie. Morálnou autoritou v rodine bola matka, sestra rakúskej cisárovnej Žofie, matky Alžbetinho budúceho manžela.
Rozprávková svadba a zlatá klietka
Práve tento sesterský vzťah bol na počiatku manželského zväzku, hoci v inej kombinácii svojich detí. Cisárovná-matka chystala pôvodne synovi za manželku Helenu, staršiu dcéru svojej sestry. Stretnutie však dopadlo inak.
František Jozef sa zaľúbil do svojej mladšej sesternice Alžbety. Ani nie šestnásťročná Alžbeta prijala jeho dvorenie a mladý pár po krátkej známosti a vybavení dišpenzu od pápeža, predsa len to boli deti dvoch sestier, ohlásil zasnúbenie.
Sisi a František Jozef. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Svadba 23-ročného cisára s mladučkou očarujúcou snúbenicou sa konala 24. apríla 1854 vo Viedni. Bola to spoločenská udalosť roka. Každý chcel vidieť krásnu dvojicu.
Príbeh o láske na prvý pohľad sa stal okamžite populárny a pár snov vstupoval do prístavu manželského za prítomnosti tisícok zvedavcov. Dátum stojí za zapamätanie si aj v inej súvislosti. Z príležitosti cisárskej svadby bol v krajine zrušený výnimočný stav, ktorý trval od roku 1849.
Krátko po rozprávkovej svadbe sa ukázali rozdiely temperamentu, výchovy a odlišnosť záujmov mladej dvojice. Hoci cisár miloval svoju ženu celý život, nedokázal sa svojím správaním ani len priblížiť k jej predstavám o spolužití.
Alžbeta sa necítila vo Viedni dobre, nevedela si zvyknúť na dvorný protokol a zasahovanie cisárovnej-matky do života mladomanželov. Nasledujúce tri tehotenstvá a pôrody ich vzťahy nielenže neupevnili, ale naopak prehĺbili nezhody a odcudzovanie.
V priebehu štyroch rokov prišli na svet Žofia (1855), Gizela (1857) a Rudolf (1858).
Svokra sa chopila nielen výchovy detí, ale usilovala i o prevýchovu nevesty. Detsky nezrelá Alžbeta nebola pripravená na úlohu manželky, matky ani cisárovnej. Napätie sa stupňovalo a po smrti dvojročnej prvorodenej dcérky sa Alžbeta nervovo zrútila.
Manželské vzťahy, ale i materské povinnosti Alžbetu nenaplnili a začala utekať od rodinného života.
Alžbeta ako cisárovná
Manžel a postupne i dvor neprítomnosť a výstrelky cisárovnej tolerovali. Hlavným argumentom bolo jej podlomené zdravie, čo sa však vylučovalo s tvrdými dávkami športových aktivít.
Úplne uniknúť povinnostiam cisárovnej nebolo možné. O politiku sa vo všeobecnosti vôbec nezaujímala, ale trikrát do nej aktívne vstúpila.
