BRATISLAVA. Február 1948 bol na Slovensku veľkou prehrou aj pre životné prostredie. Pri príležitosti 69. výročia prevzatia moci komunistami v bývalom Československu, ktoré si pripomíname v sobotu, to povedal minister životného prostredia László Sólymos. Bývalý režim podľa neho všetko podriaďoval „plneniu plánu“, takže jednou z obetí komunizmu sa tak stala aj príroda.
Spomenul pritom masívne budovanie priemyslu, nezodpovedné zaobchádzanie so škodlivým odpadom, ale aj neinformovanosť o zlých pracovných podmienkach, ktoré boli záťažou pre životné prostredie a zdravie obyvateľstva.

Stovky záťaží
„Je 28 rokov od pádu socializmu. A v životnom prostredí pred sebou stále tlačíme dedičstvo,“ zdôraznil Sólymos vo vyhlásení, ktoré poskytol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP). Éra socializmu podľa Sólymosa dokázala, že ani ekonomika postavená na absolútnej bezohľadnosti k životnému prostrediu nemusí byť automaticky úspešná.
„Práve to možno pokladať za jeden zo silných argumentov na prechod na zelené obehové hospodárstvo, teda na systém, keď ekonomický rast nejde na úkor životného prostredia, ale naopak, idú ruka v ruke,“ konštatoval minister.
Dedičstvom z čias socializmu sú napríklad stovky environmentálnych záťaží po celom území Slovenska, ktoré MŽP postupne odstraňuje.

Calex, odkaliská, či základne
K tým s vysokou prioritou patria napríklad bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, bývalý areál Calexu v Zlatých Moravciach, skládka priemyselného odpadu v Dolnom Kubíne (Široká), odkaliská v obci Poproč – Petrova dolina, ale aj základne po bývalej Sovietskej armáde na Sliači a rôzne rušňové depá. Koncom minulého roka rezort životného prostredia prevzal zodpovednosť aj za odstránenie ďalších skládok priemyselných odpadov, a to konkrétne v Ružinove – lokalita Čierny les, skládku galvanických kalov Holičov vrch v Myjave a v Komárne v lokalite Harčáš. Sanovať sa budú tiež gudrónové jamy v obci Predajná na Horehroní.
V súčasnosti je v Informačnom systéme environmentálnych záťaží evidovaných 2023 lokalít, z toho potvrdené sú takmer tri stovky. Na ich riešenie je do roku 2021 nutných 210 miliónov eur. Slovensko môže na tento účel čerpať eurofondy 180 miliónov eur.