Keď Kolumbus dňa 12. októbra 1492 pristal na ostrove Guanahani, ktorý nazval San Salvador, videl k veľkému svojmu prekvapeniu rudokožích domorodcov, ako z úst a z nosa oblaky dymu vyfukujú; a to oni usušenú, do kukuričnej šupy zakrútenú zelinu, na jednom konci zapálili, a druhým, do úst vloženým, dym do seba ťahali a zo seba zase vyfukovali.
Jozef Ľudovít Holuby
Minulý rok uplynulo 180 rokov od narodenia významného slovenského vedca (25. 3. 1836 Lubina – 15. 6. 1923 Pezinok), uznávaného a rešpektovaného v celej Európe. Vyštudoval evanjelické lýceum a ako kňaz pôsobil 48 rokov v Zemianskom Podhradí. Popri tom sa však venoval najmä botanike a stal sa najlepším znalcom kveteny Slovenska, pričom komunikoval s najdôležitejšími vedeckými inštitúciami celého sveta.
Texty, ktoré máte možnosť prečítať si, pochádzajú z knižného vydania, ktoré vyšlo v roku 1931 vo vydavateľstve Leopolda Mazáča v Prahe (Jozef Ľudovít Holuby: Populárne spisy I. a II.) a z pozostalosti autora ich vybral dr. Pavel Žarnovický. Možno by zostali navždy zabudnuté, keby ich vydavateľstvo Petit Press nedalo v roku 2009 zdigitalizovať a v edícii Zlatý fond denníka SME ich na internete poskytlo všetkým záujemcom a čitateľom.
V Holubyho textoch o tabaku sme zachovali jeho pravopis aj štylistiku. Za sto rokov od ich vzniku už o tabaku, káve a konope vieme podstatne viac ako v roku 1912, no aj tak udivujú svojou šírkou a detailnou znalosťou. Holuby ich písal na základe svojich celoživotných vedomostí a sú to popularizačné texty, takže sa nemôžeme čudovať, že vtedy takmer 80-ročný autor občas prudko odbočí od témy a začne písať o niečom, na čo si práve spomenul. Je vtipný, občas ironický a aj preto jeho texty môžeme s pôžitkom čítať aj dnes a vychutnať si čaro ich jazyka a množstvo dobových (a pritom nesmierne zaujímavých) poznatkov, ktoré ponúka.
Dušan Taragel
Túto skrutku menovali domorodci tabako; tedy nie zelinu tak menovali, ale cigarám podobné, k fajčeniu pripravené skrutky tej usušenej zeliny. Tak v Západnej Indii po prvý raz videli Európania im podivné a z počiatku nepochopiteľné fajčenie, ktorému sa potom ani nie za celé tri storočia všetky národy sveta priučily.
I dominikán Bartolomej de las Casas roku 1502 to isté rozpráva o Indiánoch ostrova Haiti (Hispaniola). „Tabak“ tedy znamená pôvodne cigare podobný zákrutok usušených listov tej omamujúcej rastliny, ale nie rastlinu samu. Najjužnejší ostrov Antill menuje sa „Tabago“, a jedna provincia mexikánska „Tabasco“, zkadiaľ ale neodvodzuje sa náš „tabak“.
Prvá správa o doháne
Prvá zpráva o rastline doháne dostala sa do Európy po roku 1496 od Romana Pane, misionára na ostrove Haiti, ktorý ju menoval herba inebrians (opíjajúca zelina), a spomína, že Indiáni vidlatú trsť potrebujú, keď dym tej zeliny ťahajú do seba, takým spôsobom: že dva konce trsti vkladajú si do nosových dier, a tretí držia nad kädiacimi listami zeliny, na žeravom uhlí uloženými, a tak dym do seba ťahajú.
Aj táto vidla menovala sa „tabako“. Vťahovaním dohánového dymu do nosa sa pri slávnostiach obveseľovali a akoby opíjali a uspávali. Čo sa im v takomto omámení snívalo, to považovali za zprávy z iného sveta.
Tento Romano Pane menuje tú zelinu i „Cohoba“, a hovorí, že je dobrým liekom na rany.
Obšírnejšie píše o doháne Oviedo r. 1513. Hovorí, že zelina, ktorú fajčia, má vlastnosť blenu, je 4 - 5 piadí vysoká, má široké, hrubé, mäkké a vlasaté listy. Ďalej spomína fajčenie dvojitými trúbkami, ktorými vťahujú dym do nosa, čo ich omamuje a uspáva.
Tieto nástroje menujú „tabako“, ale nie zelinu. Zelinu sadia v záhradách. Oviedo dokladá: že nechápe, ako to môžu za rozkoš považovať, lebo že je to tak, akoby mnoho vína vypili. Už vtedy ktorísi Španielci fajčenie napodobnili, zvlášte tí, ktorí na sifylitické nemoce trpeli, lebo že v omámenosti bolesti necítia. Europejci pozdejšie meno „tabako“ preniesli na zelinu samú.
Nicotiana tabacum (Tabak virginský). Botanický nákres z knihy Flora de Filipinas, Gran edition 1880, autor Francisco Manuel Blanco (1778 – 1845) (zdroj: wikimedia)Dohán u Aztékov
Podľa Humboldta rastie najvýbornejší dohán neďaleko mesta Havany. Roku 1829 vyviezlo za z Kuby listového dohánu 1,875.000 funtov (funt = 0,408 kg) a 210.125 funtov cigár. Roku 1848 už dohánu vyše 6 milionov funtov, a cigár vyše 101 milionov kusov, a v najnovšom čase je vývoz omnoho značnejší.
Za času opanovania Mexika Cortesom roku 1519 bolo tam fajčenie všeobecne rozšírené. V reči Aztékov menuje sa dohán „pizietl“ alebo „yetl“; iný druh jeho menovali „uajhietl“. Už dávno pred zaujatím Mexika Španielcami boly tam i hlinené a kamene fajky v úžitku, a vykopávajú sa tam mnohé, veľmi krásne z kameňa vyrezávané fajky v podobe ľudských figúr, žiab, hadov, rýb a iných zverov. U Aztékov dohán, na prach rozmrvený a s troškou vápna smiešaný, i žuvali.
V Brazílii menovali dohán „petuu“, a Indiáni jeho listy, ovinuté v palmových listoch, v podobe dlhých cigár, fajčili, čomu sa francúzski prišelci skoro priučili, lenže z počiatku dostávali závrat, silné potenie a mdloby.
Pestovanie tabaku na Kube. Ilustrácia z roku 1855. (zdroj: wikimedia)
