Mladučká a bohatá šľachtičná Beatrix nemala ani dvadsať, keď sa na jeseň v roku 1334 na parížskom dvore zoznámila s českým kráľom Janom Luxemburským. Svadba sa konala koncom roka na zámočku Vincennes pri Paríži.
Jan bol vdovec, starší o štvrťstoročie, a ako v tom čase bývalo zvykom, sobáš bol pre oba rody výhodný. Do Prahy pricestovali začiatkom januára 1336, princezná otehotnela a ešte než v máji 1337 prebehla korunovácia, 25. februára priviedla na svet syna Václava.
Nikto presne nevie, ako sa v komnatách pražského paláca pôrod odohral, no všetko nasvedčuje tomu, že bol veľmi nezvyčajný a dieťa sa narodilo cisárskym rezom.
Prepíšte dejiny
Autori štúdie z Ústavu dejín lekárstva a cudzích jazykov v Prahe sa roky venovali bádaniu v písomnostiach okolo Karla IV., syna Jana Luxemburského z prvého manželstva, pretože sa zaoberali jeho chorobnosťou. Tak sa dostali až k Václavovi.
“Cisársky rez sa síce robil už v antike, ale podľa zákona sa vykonával, len keď tehotná žena zomrela.
„
„V dobových prameňoch oznamujúcich narodenie kráľovského potomka som si najprv všimla isté vety, ktoré naznačovali, že okolnosti, za akých Beatrix syna porodila, neboli bežné a zvyčajným zápisom sa vymykali,“ vysvetľuje filologička Milada Říhová. „V jednom texte bolo napríklad napísané, že bol vyrezaný z tela matky.“
Ďalšie úvahy napokon viedli až k rozsiahlemu historicko-vedeckému výskumu, ktorého výsledkom je objav, že doteraz najznámejší prípad Jacoba Nufera a jeho družky Elisabeth zo švajčiarskeho Siegerhausenu nebol prvý, keď cisársky rez prežili žena aj dieťa.
Médiá sa českej novinky okamžite chytili a objav vyvolal koncom roka vo svete veľký rozruch. Písali o ňom v New York Times, tituly článkov s nadšením volali po prepísaní dejín pôrodníctva.
Beatrix Bourbonská, manželka českého kráľa Jana Luxemburského. (zdroj: wikipedia)Doteraz najznámejší prípad
Zúfalstvo Jacoba bolo po dlhých dňoch pôrodných bolestí jeho ženy na nevydržanie a už sa viac nedokázal nečinne pozerať na trpiacu. Dieťa nie a nie vydrať sa na svet.
„Pri prvorodičke sa vystriedalo trinásť babíc z okolia aj ránhojiči, no nešťastnej žene nebolo pomoci,“ píše pôrodník a gynekológ Volker Lehmann v knihe Cisársky rez: dejiny jednej operácie.
A tak sa Jacob, skúsený miškár, zručný miestny kastrátor dobytka, zvyknutý oháňať sa šikovne nožom, rozhodol konať sám. Z pocitu bezmocnosti, strachu pred istou smrťou manželky i dieťaťa a z túžby oboch zachrániť sa zrodila nevídaná odvaha.
I keď sa zákrok vykonával aj v stredoveku, pôrody „vínom a dýkou“ slúžili iba na záchranu novorodenca a spásu jeho duše krstom, aby sa splnil predpis cirkvi.
