Keď sme si dolaďovali detaily nášho stretnutia, poslali ste mi správu pred šiestou ráno. Bežne vstávate takto skoro?
„Nie, to som išiel práve spať.“
Čo ste robili celú noc? Tvorili?
„No jasné, čo iné by som robil? V noci predsa nechodím po nejakých problematických podnikoch. Takýmto spôsobom života som nežil ani vtedy, keď som bol mladý. Jedinou mojou slabosťou je fajčenie, ale to bohužiaľ patrí k tvorivej práci.“
Michael Kocáb
Je český hudobník, skladateľ, aktivista aj politik. V roku 1977 založil skupinu Pražský výber, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj českej rockovej hudby. V novembri 1989 spoluzakladal Občianske fórum. V rokoch 1990 – 1991 bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. Ako predseda komisie pre dohľad nad odsunom sovietskych vojsk sa významne zasadil o ich odchod. Neskôr bol poradcom českého prezidenta Václava Havla. V rokoch 2009 až 2010 bol ministrom pre ľudské práva a národnostné menšiny Českej republiky ako nestranník. Slovenský prezident Andrej Kiska mu udelil štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a o posilnenie postavenia Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch.
S rockermi sa spája heslo sex, drogy a rock&roll. U vás to teda neplatí?
„Raz som sa opýtal Micka Jaggera, čo robí preto, aby bol v takom dobrom stave.
Povedal mi, že denne behá desať kilometrov, nepije, nefajčí a o drogách nemôže byť ani reči. O sexe sme sa nebavili.
U mňa je to podobné. S alkoholom a drogami nemám nič spoločné. V mladosti som si dal niekoľkokrát marihuanu, trochu sme sa zasmiali a tým sa to skončilo.
Nemám k tomu odpor, ale chcem mať čistú hlavu. Na vzťahy som už starý. Mám štyri deti, a to mi stačí. Venujem sa práci. Tá je zdrojom mojej životnej sily, hoci ma aj najviac vyčerpáva.“
Na čom ste v noci pracovali?
„Dokončoval som jednu symfonickú skladbu do Českých Budějovic. Koncert trvá asi hodinu a pol, je s tým veľa práce.“
A ako to teraz funguje v Pražskom výbere?
„Nedávno sme mali gigantický koncert v O2 Aréne. Bola to naša posledná akcia, ale keď tak nad tým rozmýšľam, úplne posledná možno nebola. To máte ako s divadelným predstavením, ktoré môžete zahrať viackrát. Je to náš posledný divadelný kus, ale ak oň prejavia záujem, napríklad na Slovensku, ešte ho zahráme.“
Herec Huba sa teší, že ho ocenil Kiska. Majú spoločné hodnoty Čítajte Putinovi chýba ideológia
Basgitarista Pražského výberu Vilém Čok o vás povedal, že uznávate len dve osoby na svete - Boha a Václava Havla. Je to pravda?
„To fakt povedal? Nie, mám tam ešte viac ľudí. Rešpektujem svojich rodičov a v úplnom popredí mám svoje deti.
Uznávam aj Merkelovú, Obamu či vášho prezidenta Kisku. Sú to osobnosti, ktoré sú schopné presadzovať národný prospech v dlhodobom horizonte.
A keď je to nevyhnutné, ísť napríklad aj proti prúdu, a to najmä teraz, keď sa populistické kĺzanie po prúde javí ako najprijateľnejšie riešenie. Tak sa však nedá napredovať.“
(zdroj: FOTO SME- GABRIEL KUCHTA)Ako teraz s Čokom vlastne vychádzate? V jeho piesni Zástupy zástupov je citeľná jeho protiutečenecká rétorika, pričom vy stojíte v utečeneckej kríze na opačnej strane.
„Naše vzťahy to trochu narušilo, ale sme starí chlapi, tak sa to snažíme preklenúť a veľmi sa o tom nebavíme. Tú pesničku mi pustil ešte predtým, ako vyšla von. Jeho návrh, aby sme sa zabarikádovali vo svojej vlastnej zemi, je iluzórny nezmysel.
Každý súdny politik vie, že keby sme to urobili, znížili by sme našu obranyschopnosť takmer na nulu. Sila je v spojenectve, a nie v národovectve.
Ak sa zabarikádujú veľmoci ako Rusko či Amerika, možno to zvládnu, ale malé krajiny, ako my, sú odkázané na to byť súčasťou nejakého všeobecne prijateľného celku, čo je pre nás Európska únia.
On to všetko navonok uznal, ale tú pieseň aj tak pustil von. Je to však naivný postoj, ktorým by sme vohnali našu zem do totálneho maléru.“
Za naivných slniečkarov však bývajú čoraz viac označovaní práve ľudia s humanistickými postojmi a s dôrazom na ľudskoprávnu agendu. Ako to vnímate?
