Už Dioscorides, asi 50. roku po narod. Krista Pána, a Plinius, tiež asi v tom čase, spomínajú konopu, po grécky Kannabis alebo Kainabos, po latinsky Cannabis zvanú, z ktorého mena pochádza i slovenské meno tejto významnej rastliny.
Podľa domnenia učencov pochádza konopa z východnej Indie, alebo z Egypta, alebo z Perska. Slávny grécky spisovateľ Herodotos, narodený 484. roku pred Kr., hovorí, že konopa rastie divo v Scýthii pri Čiernom mori a botanik Marschal a Bieberstein našiel v Taurii divé konope.
Jozef Ľudovít Holuby
Minulý rok uplynulo 180 rokov od narodenia významného slovenského vedca (25. 3. 1836 Lubina – 15. 6. 1923 Pezinok), uznávaného a rešpektovaného v celej Európe. Vyštudoval evanjelické lýceum a ako kňaz pôsobil 48 rokov v Zemianskom Podhradí. Popri tom sa však venoval najmä botanike a stal sa najlepším znalcom kveteny Slovenska, pričom komunikoval s najdôležitejšími vedeckými inštitúciami celého sveta.
Texty, ktoré máte možnosť prečítať si, pochádzajú z knižného vydania, ktoré vyšlo v roku 1931 vo vydavateľstve Leopolda Mazáča v Prahe (Jozef Ľudovít Holuby: Populárne spisy I. a II.) a z pozostalosti autora ich vybral dr. Pavel Žarnovický. Možno by zostali navždy zabudnuté, keby ich vydavateľstvo Petit Press nedalo v roku 2009 zdigitalizovať a v edícii Zlatý fond denníka SME ich na internete poskytlo všetkým záujemcom a čitateľom.
V Holubyho textoch o konope sme zachovali jeho pravopis aj štylistiku. Za sto rokov od ich vzniku už o konope vieme podstatne viac ako v roku 1914, no aj tak udivujú svojou šírkou a detailnou znalosťou. Holuby ich písal na základe svojich celoživotných vedomostí a sú to popularizačné texty, takže sa nemôžeme čudovať, že vtedy takmer 80-ročný autor občas prudko odbočí od témy a začne písať o niečom, na čo si práve spomenul. Je vtipný, občas ironický a aj preto jeho texty môžeme s pôžitkom čítať aj dnes a vychutnať si čaro ich jazyka a množstvo dobových (a pritom nesmierne zaujímavých) poznatkov, ktoré ponúka.
Dušan Taragel
Podľa spomenutého Herodota, Thrákovia robievali si šaty z konopí, z nezrelých hlávok samičej (ženskej) konopy pripravovali si omamujúci prostriedok, ktorý je v Ázii pod menom „hašiš“ dosiaľ veľmi rozšírený.
Zvlášte v Indii pestované výdružie konopy (Cannabis indica Lam.) a v Číne dochovávaná obrovská konopa (Cannabis gigantea) obsahujú omnoho viac onej vonnej živice, ktorá „hašiš“ tak omamujúcim robí.
Ale i naša konopa vydáva, zvlášte trená, silný omamujúci zápach, o čom naše pilné Slovenky dobre vedia, lebo ho pociťujú pri trhaní poskonných konopí.
Príslovie a hádanka
Máme jedno slovenské príslovie, v ktorom sa aj konope spomínajú, a ktoré znie: „Žena opilá, ostrihaná sviňa, konope zožaté, všetko je jednaké.“ Videl som viac ráz z pomsty skosené konope, keď ešte ani poskonné neboly vytrhané; ale v čas veľkej suchoty, keď sa konope nedaly bez veľkého namáhania trhať, pre usporenie času a práce, odhodlali sa daktorí konope skosiť.
Ľud náš konopu aj do hádanky vplietol. Taká rozšírená hádanka je: „Na hore konopa, na konope hlina, na hline zelina, na zeline sviňa.“ Hora znamená drevený stôl; konopa = obrus na stole; hlina = misa hlinená; zelina = varená kapusta; sviňa = pečená bravčovina.
Sverepá konopa
Normálne konope sú dvojdomé, t. j. jedny rastliny majú samé samčie, prášnikové kvety: a to sú konope poskonné, ktoré sa po vyprášení kvetu po býľke vytrhávajú, čo je veľmi zdĺhavá práca; iné rastliny majú len samičie kvety, a len tieto donášajú semeno (semenec) v pozdnom lete: to sú konope materné, ktoré, keď semeno dozreje, vytrhávajú sa po celých hrstiach.
