Niekto by si povedal, že je to obdoba súťaže Miss pre stromy. Ten, ktorý má najkošatejšiu korunu, či ktorý je najkrajšie odfotený, musí vyhrať.
V súťaži Európsky strom roka však nemá v prvom rade rozhodovať krása alebo vek stromov, ale ich príbeh.
Slovensko zastupuje najväčší platan v Budatínskom parku, ktorého príbeh je nezlučiteľne spojený s príbehom platanu vedľa neho. Už 270 rokov rastú spolu ako bratia, no pritom sú odlišní. Hneď vedľa zdravého 27-metrového stromu rastie menší, chorľavý a bútľavý. Koreňmi sú však podobne ako ľudia v rodinách neoddeliteľne previazaní.
Za slovenský strom roka 2016 ho vybrala verejnosť v ankete Nadácie Ekopolis. Rastie v zámockom parku, ktorý bol založený za vlády grófa Jána Suňoga v roku 1745 a ktorého hlavným záhradníkom bol Ján František Roder zo Sliezska.
„Minulý rok v ankete Európsky strom roka skončila hruška z Bošáce na treťom mieste s počtom hlasov vyše 29-tisíc. Veríme, že tento rok bude za slovenského zástupcu hlasovať ešte viac fanúšikov,“ povedal Milan Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis, ktorá organizovala národné kolo súťaže.
Do konca februára môže verejnosť hlasovať za európsky strom s najlepším príbehom na stránke. Zmyslom súťaže, v ktorej je tento rok šestnásť stromov zo šestnástich krajín, je poukázať na zaujímavé staré stromy ako na dôležité prírodné i kultúrne bohatstvo, ktoré by sme si mali vážiť a chrániť ho. Na víťazný strom čaká finančná odmena určená na odborné ošetrenie alebo výsadbu stromov v jeho okolí.
Pri poslednom sčítaní hlasov v polovici februára bol slovenský strom na jedenástom mieste. Rebríček viedla česká lipa nasledovaná britským dubom.
Slovensko je podľa publikácie Stromy od P. Hanzela a K. Ondrejku v Európe nadpriemerne lesnatou krajinou bohatou na množstvo stromov. „Stromy sú vďaka prírodným podmienkam, ale aj starostlivosti viacerých ľudských generácií v krajine rozptýlené na najrozmanitejších miestach. Rastú ako neoddeliteľná súčasť poľnohospodárskej alebo lesnej krajiny, ale aj ako súčasť ľudských obydlí, historických záhrad či parkov,“ píšu autori v knihe.
Platan je typickým zástupcom Slovenska: patrí spolu s lipami, dubmi a gaštanmi medzi najrozšírenejšie aj najstaršie stromy na našom území. Na Slovensku je doteraz evidovaných vyše šesťsto pamätných stromov, ktoré dokumentujú významné udalosti či pripomínajú dôležité osobnosti. Vyše tisícky stromov patrí do kategórie chránených.
Za najvyšší strom na Slovensku sa považuje päťdesiatmetrový sekvojovec mamutí v parku v Cíferi. Najstaršou je sedemstoročná bojnická lipa v areáli Bojnického zámku.
Táborili pod ňou Žižka aj Komenský
Lipa pri Lipce, Česká republika, 800 rokov Pamätná lipa rastie pri ceste smerujúcej od panského sídla na Lipce k miestu bývalého cintorína, ktoré je dnes upravené ako hrobka pôvodných majiteľov panstva Kustošov. Prvé panské sídlo tu postavili už v 13. storočí a tak osemsto rokov lipa vítala na svet mnoho ľudí narodených na Lipce, aby ich neskôr odprevadila na ich poslednej ceste. Je zaujímavé, že do nej nikdy neudrel blesk. Traduje sa, že pod ňou táboril Jan Žižka, aj že sa tu krátko zdržiaval Jan Amos Komenský. Tiež sa hovorí, že láska partnerov, ktorí si ju prejavia pod lipou, bude nesmrteľná a prežije všetky životné úskalia.Zmenili preň trasu obchvatu
Brimmonský dub, Wales, Spojené kráľovstvo, vyše 500 rokov Tento prastarý dub môže mať viac ako päťsto rokov. Už generácie sa oň stará jedna rodina. Pod jeho širokou korunou stáli svadobčania pri slávnostnom fotení už v roku 1901. V roku 2015 hrozil stromu zánik pre výstavbu nového obchvatu. Mervyn Jones, ktorý má farmu na mieste, kde strom rastie, spoločne s „lovcom stromov“ Robom McBridom nazbierali päťtisíc podpisov pod petíciu na záchranu stromu. Poslali ju Waleskému parlamentu a zaslúžili sa tým o zmenu trasy obchvatu a záchranu stromu.Hollywoodsky strom Robina Hooda
Javor v príkrom údolí, Anglicko, Spojené kráľovstvo, niekoľko storočí Toto je pravdepodobne najčastejšie fotografované miesto Northumberlandského národného parku. Javor tu rastie v príkrom údolí, z obidvoch strán ohraničenom Hadriánovým valom. V roku 1991 sa tu nakrúcal film Robin Hood: Kráľ zbojníkov v hlavnej úlohe s Kevinom Costnerom. Od tých čias sa javor nenazýva inak ako strom Robina Hooda.Prežil cyklóny aj výbuch sopky
Albízia v Cerónskom parku, Francúzsko, 300 rokov Táto albízia v minulosti svojou širokou korunou zatieňovala kávovníkové a kakaovníkové plantáže. Rastie v parku Habitation Céron, ktorý vznikol na mieste starej plantáže cukrovej trstiny zo 17. storočia. Je to jeden z najväčších stromov Malých Antíl. Tento mohutný strom, sám ochranca ostrova, je chránený pred rozmarmi počasia - prežil všetky cyklóny, ktoré ostrov zasiahli, ako aj erupciu sopky Mont Pellé v roku 1902, počas ktorej žeravé mračná usmrtili 28-tisíc obyvateľov Martiniku.Za vojny bol útočiskom židovskej rodiny
Dub Jozef, Poľsko, 650 rokov. Zvláštny príbeh dubu Jozefa je spojený s miestom, kde strom rastie. Rodinu Mycielských toto miesto tak očarilo, že si ho zvolili za svoje panské sídlo. Zámok sa stal centrom kultúry a vzdelania celého regiónu. Počas druhej svetovej vojny bol dub útočiskom jednej židovskej rodiny, ktorá sa skrývala pred nacistami. Dub bol zobrazený aj na poľskej bankovke v hodnote sto zlotých. V súčasnosti ho chodia obdivovať mnohí návštevníci a je motívom fotografií a obrazov.
Školská preliezačka
Buk v Hoppenrade, Nemecko, 175 rokov. Na lúke za našou školou rastie starý a mohutný buk. Je súčasťou školy a symbolizuje silu, súdržnosť, vitalitu, vieru a vedomosti. V zeleni pod jeho korunou mávame vyučovanie, je tu aj miesto na naše rozjímanie. Na jar pozorujeme rozvíjajúce sa púčiky, v lete nám dáva tieň, na jeseň milujeme more farebných listov nad nami a v zime staviame snehuliakov hneď vedľa jeho kmeňa. Náš buk miluje, chráni a udržuje celá naša škola, napísali o buku pri prihlasovaní do súťaže školáci.Prírodná učebňa pre deti
Buk „ding dong“, Škótsko, Spojené kráľovstvo, 30 rokov. Riaditeľ prestopanskej základnej školy hovorí, že tento buk červenolistý je taký spojený so životom školy, že je to, ako keby mali o jedného zamestnanca navyše. Strom nazvali podľa hry, ktorú vymysleli žiaci - víťazom je ten, kto sa prvý dotkne kmeňa a zakričí „ding dong“. Pod jeho krásnou korunou je najlepšia prírodná učebňa, ktorá upokojí každé dieťa. Na konáriky deti vešajú kŕmidlá - je to krásna a zaujímavá téma na hodiny prírodovedy a výtvarnej výchovy. Strom milujú generácie žiakov a stal sa stredobodom života a identity školy.Kostra napoleonského vojaka v kmeni
Dub v Stelmuže, Litva, vyše 1000 rokov. Stelmužský dub sa nachádza na severovýchode Litvy. Stojí vedľa dreveného kostola, ktorý postavili v 17. storočí litovskí majstri tesári bez použitia jediného klinca. Dub je jedným z najstarších stromov v Európe a pre Litovčanov aj symbolom sily. Hovorí sa „silný ako stelmužský dub“. Turisti obdivujú jeho krásu a bohatú históriu – príbehy o pohanských obetiach pod jeho vetvami alebo o náleze kostry vojaka napoleonskej armády v dutine jeho kmeňa. V Litve rastie mnoho potomkov stelmužského duba, tieto mladé duby ponesú jeho gény ešte mnoho rokov.Prechádzala sa pod ním kráľovná
Dub Starý Homér, Severné Írsko, Spojené kráľovstvo, vyše 200 rokov. Som dvestoročný nahnutý dub cezmínový, rastiem pri rieke Fairy Glen v Rostrevore. A teraz potrebujem podporu. Milovali ma generácie miestnych obyvateľov, mnohé desaťročia moje stále zelené listy inšpirovali umelcov, spisovateľov a hudobníkov. Charles Dickens, C. S. Lewis a kráľovná Alžbeta, keď bola ešte princeznou, chodievali popod moje konáre. Stovky detí sa hojdali na mojich konároch a liezli po mojom kmeni, ktorý tak pripomína kožu draka. Z nás všetkých sa stali priatelia. Počujem vaše hlasy: ja sa naťahujem za svetlom a vy sa dotýkate mojej duše.Hájik kňaza, ktorý zachraňoval Židov
Stromy Hugha O'Flahertyho, Írsko, 25 rokov. „V srdciach rastie strom slobody, prší tam, mrzne, fučí, strom sa chveje, ale hneď je zase pevný, pevný ako ruka Hugha O´Flahertyho, ktorá vedie dňom aj nocou ľudí lovených ako zver do bezpečia - za svetlom, na strom slobody. Stredomorská palma, taliansky cyprus, dub a borovica - pokojný hájik Hugha O´Flahertyho, ktorý pripomína všetkých, ktorí sa usilovali o svoju slobodu. Unáhlený svet je otrokom času, múdri ľudia sú obeťami svojich smelých plánov.“ (Báseň Brendana Connellyho, jún 1994) Hugh O´Flaherty bol írsky kňaz, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil život takmer štyrom tisícom Židov.Rusalkin dub stál v ceste výstavbe
Dub, Estónsko, 100 rokov. Blízko sochy Rusalky, ktorá pripomína potopenie rovnomennej lode so 178 estónskymi a ruskými námorníkmi, rastie dub prazvláštneho tvaru. Tieto dva symboly, socha a dub, slúžia ako obľúbené miesto stretnutí v Tallinne. Hoci sa tento mohutný dub stal prekážkou v rozvoji mesta, miestni obyvatelia sa spojili a urastený strom zachránili. Dúfajme, že dub bude aj v budúcnosti spájať ľudí rôznych názorov a kultúr.Mohutný strom uprostred metropoly
Platan, Maďarsko, 80 rokov. Veľký platan na námestí Jázsai Mari je jedným z najnavštevovanejších stromov v celej krajine. Je zvečnený na mnohých rodinných fotografiách. Jedna z výnimočných postáv maďarskej literatúry, Miklós Radnóti a jeho žena, teta Fifi, v tieni koruny platanu robievali pikniky a chodili na prechádzky so psom. Z okolia sa stal nádherný park, ktorý v 90. rokoch získal titul Najkrajšia ornamentálna záhrada Budapešti.Zažila porážku francúzskych vojsk
Obecná lipa v Massamene, Belgicko, 400 rokov. Túto lipu v Massamene milujú tak, ako sa na takého veterána sluší a patrí. Jej hrboľaté kmene s dutinami a listami vypovedajú aj bez slov. Nariekala hrôzou, keď v roku 1645 zhorel obecný kostol, oslavovala s massamenskými pánmi, keď sa z obce stalo kniežatstvo a zažila porážku francúzskych vojsk počas ich útoku v roku 1798. Lipa je zahalená do svojej prekrásnej vône, je obľúbeným motívom pre maliarov a pod jej listami sa ľudia stále často zamilujú.Najväčšia borovica v údolí
Borovica Aprisquillo, Španielsko, 350 rokov. Rastiem pri riečke v La Adrade, medzi mrakmi a horami. Som čierna borovica, ale všetci ma volajú Aprisquillo. Vyrástla som na mohutný, vysoký, silný a statný strom. Počujem vás prichádzať, chodíte okolo, sedávate na mojich koreňoch a rozprávate sa o tom, aká som veľká. Spoločne spomíname na všetky požiare a epidémie, ktoré som prežila. Potichu sa usmievam. Budem tu na vás, ako váš ochranca, navždy čakať.
Beata
Balogová
