BRATISLAVA. Ešte začiatkom dvadsiateho storočia ich na Slovensku žilo asi 2400, po druhej svetovej vojne už len 1100. Pred pár rokmi vymizli celkom.
Drop veľký, najväčší európsky vták a zároveň najväčší vták na svete, ktorý dokáže vzlietnuť, takmer vyhynul.
Preto pôsobí ako malý zázrak správa, že vlani u nás opäť vychovali svoje mláďatá tri sliepky dropov. A že sa k nám teraz, počas zimných mesiacov, dočasne prisťahovalo asi päťsto týchto impozantných operencov.
Svoj domov si našli v lokalite nazývanej Sysľovské polia, kúsok od miesta, kde sa stretáva slovenská, maďarská a rakúska hranica – teda doslova pár kilometrov od hlavného mesta.
Je to skutočne ojedinelý operenec. Samec dosahuje hmotnosť dvadsať kilogramov – len na porovnanie, keď vám sokoliari posadia na ruku orla, aby ste sa s ním mohli odfotografovať, bude vážiť asi štyri až šesť kíl. Rovnakú hmotnosť má aj žeriav popolavý, ktorý je vzdialeným príbuzným dropa – oba druhy patria do radu takzvaných žeriavotvarých.
Európske polia a stepi dnes obýva dokopy asi 40-tisíc dropov, pričom najviac, okolo 30-tisíc, ich žije v Španielsku.
Pokoj pri železnej opone
„Drop nie je typický sťahovavý vták ako povedzme bociany alebo lastovičky,“ vysvetľuje ornitológ Ján Gúgh zo spoločnosti SOS BirdLife Slovensko. „Presúva sa na kratšie vzdialenosti niekoľko desiatok kilometrov. Dropy, ktoré zimujú v okolí Bratislavy, predstavujú západopanónsku populáciu, teda sú to vtáky, ktoré hniezdia v Maďarsku, Rakúsku a pár jedincov opäť aj na Slovensku.“
Zimovisko a hniezdisko dropov pri Bratislave je takpovediac historické, k jeho obľúbenosti prispieva najmä pokoj, ktorý tu vtáky nachádzajú. Zaujímavú rolu zohrali v tomto prípade politické okolnosti: v týchto miestach viedla počas komunistického režimu železná opona a v blízkosti drôteného plota bol pohyb osôb minimálny.
„Pokoj je tu aj dnes, pretože na chránenom území je obmedzený pohyb osôb,“ vysvetľuje Ján Gúgh. „Vtáky tu majú tiež dostatok potravy, ktorou je vo veľkej miere v zimnom období aj repka olejná. Na jar sa potom postupne presúvajú do svojich hniezdisk.“
Drop veľký pri Bratislave (zdroj: Andrej Chudý)Osudné elektrické vedenie
Čo vlastne zdecimovalo kedysi také početné stavy tohto vzácneho vtáka? Kolektivizácia, hospodárenie na obrovských plochách, narušenie prirodzeného biotopu – a neustále vyrušovanie, ktoré je pre veľké no bezbranné dropy často osudné.
„Keď nemajú pokoj, núti ich to k preletom. No keďže sú veľké a ťažké, lietajú nižšie a často dochádza k nehodám, ktoré spôsobujú ich úmrtnosť,“ hovorí Ján Gúgh. „Ohrozujú ich predovšetkým nárazy do elektrického vedenia, najmä v počasí, keď je zhoršená viditeľnosť.“
Posledné dropy žili na Žitnom ostrove v rezervácii Dropie neďaleko Zemianskej Olče. A práve nevhodným spôsobom postavené elektrické vedenia boli posledným klincom do rakvy tejto už zaniknutej populácie.
