BRATISLAVA. Podľa dávnych tradícií sa počas noci končia fašiangy - čas zábav, plesov a karnevalov.
Bývalo zvykom, že v utorok o polnoci, pred Popolcovou stredou, ktorá je tento rok 1. marca, sa fašiangy končili pochovávaním basy, bubna či iných hudobných nástrojov.
Závisí od prvého jarného splnu
Táto tradícia sa dodnes zachováva na mnohých miestach na Slovensku.
Veľká noc je pohyblivý sviatok a každý rok pripadá na iný dátum, podobne ako Popolcová streda. Od toho závisí aj trvanie fašiangového obdobia.
Veľká noc býva niekedy koncom marca, vtedy sú fašiangy krátke, inokedy pripadá na začiatok, stred či koniec apríla. Závisí to od prvého jarného splnu mesiaca (po začiatku astronomickej jari).
Obdobie pôstu
V tomto roku boli fašiangy relatívne dlhé, trvali takmer dva mesiace. V niektorých rokoch však obdobie zábav a karnevalov trvá iba jeden mesiac, keď Popolcová streda pripadne napríklad na 5. či 6. februára a Veľká noc je už koncom marca.
Najdlhšie fašiangy sú v tých rokoch, keď Veľkonočná nedeľa pripadá na koniec apríla, napríklad na 24. alebo 25. apríla.
Popolcovou stredou sa pre rímskokatolíkov, evanjelikov a ďalších kresťanov začína tento rok 40-dňové obdobie pôstu, ktoré potrvá až do Veľkonočnej nedele (16. apríla).
Popolcová streda veriacim pripomína dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym.
