Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Aktuálny vývoj v jednotlivých krajinách západného Balkánu, celkové hodnotenie situácie v regióne, ale aj spolupráca v rôznych formátoch vrátane V4 boli hlavnými témami utorkového stretnutia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka s generálnym tajomníkom Rady pre regionálnu spoluprácu v juhovýchodnej Európe Goranom Svilanovićom.
Ako informoval tlačový odbor rezortu diplomacie, minister vyjadril znepokojenie z niektorých negatívnych trendov ovplyvňujúcich dianie v jednotlivých štátoch západného Balkánu. Celkovo v regióne narastá napätie a atmosféra nepraje potrebnému zmiereniu.
Lajčák: Vystúpenie z Únie, nič lepšie neprinesie
„Západný Balkán si vyžaduje podstatne viac našej pozornosti a musíme ho znovu dostať medzi priority Európskej únie. Je to otázka našej dôveryhodnosti, ale je to aj v našom životnom záujme,“ povedal Lajčák a zdôraznil, že západný Balkán bol a zostáva pre Slovenskú republiku prioritnou zahraničnopolitickou agendou, pretože „predstavuje strategickú investíciu do bezpečnosti a prosperity Európy.“
Partneri sa v ďalšej diskusii zhodli, že nestabilita v regióne napomáha aj nekontrolovanej migrácii, či už priamo z regiónu vo forme masového sťahovania za prácou do krajín Európskej únie vrátane Slovenska, alebo v podobe koridoru pre tisícky migrantov z Blízkeho Východu a Afriky.
Dôležitým aspektom, ktorý sa v regióne značne podceňuje zo strany politických špičiek, je strategická komunikácia výhod členstva v Únii.
Minister Lajčák si nedokáže predstaviť, že Británia opustí Úniu bez dohody
Lajčák s generálny tajomníkom Rady prediskutovali aj ďalšie možnosti spolupráce Visegrádskej štvorky s krajinami západného Balkánu, kde ako jeden z nástrojov sa javí práve vznikajúci Západobalkánsky fond.
V rámci V4 tiež rezonuje vízia vytvorenia stredoeurópskej obdoby Berlínskeho procesu, kde Slovensko vie a chce ponúknuť svoje jedinečné skúsenosti z transformačných a integračných procesov, osobitne s ekonomickou tranzíciou a reformami sociálneho systému.
Lajčák: Čierna Hora je de facto členom NATO
Rada pre regionálnu spoluprácu začala svoju činnosť v roku 2008, ako nástupca Paktu stability pre juhovýchodnú Európu.
Zameriava sa na propagáciu a zlepšenie regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe a podporuje európsku a euroatlantickú integráciu ašpirujúcich krajín.
Organizácia rozvíja a udržiava úzke pracovné vzťahy so všetkými relevantnými aktérmi a zainteresovanými stranami v jednotlivých štátoch regiónu. Sídlo má v Sarajeve (Bosna a Hercegovina) a styčný úrad v Bruseli.
