BRATISLAVA. Za nárast extrémizmu na Slovensku môže korupcia a vládne kauzy, zhodli sa v diskusii denníka SME traja slovenskí komentátori.
Peter Tkačenko z Hospodárskych novín považuje pri náraste extrémizmu za zásadný problém ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Narážal na kauzu Bašternák, ktorá k nemu siaha a prevalila sa krátko po vlaňajších parlamentných voľbách. „Ak sa vláda nezbaví tohto prívesku, nikam sa nepohne,“ povedal Tkačenko.
SME naživo: Ako sa zmenilo Slovensko rok po voľbách? Čítajte Hrubnutie debaty
“Čelíme novému javu, ktorý súvisí do veľkej miery s mladou generáciou.
„
K „hrubnutiu“ diskusie, ktorá súvisí so vzostupom extrémistických strán ako ĽSNS prispeli podľa Martina Hanusa z konzervatívneho portálu Postoj aj seriózne médiá. Kritizoval, že občas majú sklon k hysterizovaniu, napríklad pri kauze Evka, na ktorú upozornila bývalá zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí Zuzana Hlávková.
Hanus nazval kauzu „banálnou kauzičkou“ z hľadiska peňazí, o ktoré sa mali predražovať niektoré kultúrne podujatia pri príležitosti slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Komentátorka SME Zuzana Kepplová upozornila, že otázkou pre ňu nie je to, či je dnes vláda dostatočnou hrádzou proti extrémizmu, ale „ako vysoko bola hladina pred tým, než mala hrádza vôbec vzniknúť“.
Upozornila, že k rastu preferencií extrémistov prispelo spochybňovanie ľudských práv, korupcia aj ekonomická nespokojnosť ľudí.
Hanus jej oponoval, že napríklad vo východnom Nemecku nie je korupcia, majú dobrú ekonomiku a napriek tomu sú tam ľudia, ktorí sa cítia na politickej periférii. „Čelíme novému javu, ktorý súvisí do veľkej miery s mladou generáciou,“ povedal Hanus s tým, že aj voliči Kotlebu sú mladí muži, ktorí sa cítia byť vytesnení zo spoločnosti.
Na vzostupe sú aj pre zlyhanie Smeru
“Všetci začali aj pod vplyvom verejnej mienky utekať doprava a od Sulíka už nemôžeme čakať, že zmení diskurz.
„
Prečo sú extrémisti na Slovensku na vzostupe práve teraz, hoci Slovensko nemalo 20 rokov späť s týmto javom problém?
Hanus si myslí, že voliči antisystému tu boli vždy, no pred rokmi ich pohltil Smer.
Tkačenko vidí dva dôvody. Jednak technologický rozvoj, v ktorom je každý názor rovnocenný, čo pomáha šíreniu hoaxov a „v tragickom zlyhaní Smeru“ pri sľuboch vybudovať sociálno-demokratický štát. „Ľudia očakávali, že sa niečo stane, no nestalo sa nič,“ dodal.
Komentátori sa dotkli aj radikalizácie lídra SaS Richard Sulíka, ktorý nedávno vyhlásil, že nie je európsky liberál.
Hanus povedal, že ho pozná roky, no zmenil sa jedine v tom, že má väčšie ambície. „Špekuluje nad tým, ako sa posunúť k tomu, čo on pociťuje za spoločenský stred, teda ako osloviť čo najviac voličov,“ vysvetlil.
Sulík sa podľa Kepplovej odstrihol od liberálnej a ekonomickej agendy a najnovšie sa jej zdá, že sa odkláňa aj od eknomického liberalizmu. „Všetci začali aj pod vplyvom verejnej mienky utekať doprava a od Sulíka už nemôžeme čakať, že zmení diskurz,“ povedala.
Publikum diskusie o raste extrémizmu. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Absencia vymedzenia sa
Kepplová upozornila, že viaceré strany preberajú rétoriku extrémistov, v čom vidí zásadný problém.
Ilustrovala to napríklad na návrhu SNS zvýšiť počty členov pri registrácií, ktorý parlament prijal. Konzervatívci či cirkvi sa vtedy podľa nej voči tomu zásadnejšie nevymedzili.
Hanus jej oponoval, že Postoj uverejnil článok o tom, že zákaz mešít, ktoré presadzuje hnutie Sme rodina, nie je správny.
Riešenie ako bojovať proti extrémistu vidí Kepplová v očistení diskusie vo vnútri strán.
Beata
Balogová
