Ako ste sa spoznali a rozhodli sa venovať divočine?
Beverly: S Dereckom sme sa spoznali na strednej škole a potom sme sa znovu stretli o pár rokov neskôr a zistili, že nás spája vášeň skúmať divočinu. Vo výskumnom centre v Botswane sme sedem rokov pracovali len v noci, sledovali sme levy a ich interakciu, intenzívne boje. Tak vznikol film Odvekí nepriatelia – levy a hyeny a tam sa začala aj naša vášeň pre veľké mačky. S filmovaním sme začali v osemdesiatych rokoch a odvtedy sme urobili množstvo filmov o levoch a leopardoch.
Váš najnovší film Duša šelmy je však o spoločníkoch, ktorých poznajú ľudia na celom svete zblízka. Domáce mačky. Aké najzaujímavejšie črty divých mačkovitých šeliem majú naše mačky?
Dereck: Aj na základe vyše dvadsiatich piatich rokov filmovania vieme povedať, že väčšinu správania a vlastností majú veľké mačky spoločné s tými malými. Keď sa pozriete na to, ako sa správa vaša domáca mačka, vidíte zrkadlový obraz toho, ako to vyzerá v divočine. My dvaja sme oveľa viac zvyknutí pracovať s levmi, leopardmi, gepardmi a tigrami, než s domácimi mačkami. Keď sme strihali videomateriál so šelmami, všimli sme si rovnaké prvky správania, ako majú malé mačky: ako kráčajú, skáču, čakajú, aké sú závislé od čuchu, ako pijú, ako doskakujú na zem. Preto sme urobili tento film.
Beverly: Treba povedať, že v hre domácej mačky vidieť jej divých príbuzných. Snaží sa uloviť korisť. Keďže domáce mačky sú väčšinou dobre kŕmené, nemusia loviť, no tá hra je ich zakonzervovaná spomienka na divočinu.
To ma vedie k otázke, či by mačka, ktorá nikdy nemusela loviť a hľadať potravu, prežila, keby zostala sama na ulici?
Dereck: Ak by bolo na svete také domáce zviera, ktoré by prežilo bez ľudí, boli by to mačky. Majú v sebe prvky z divočiny, ktoré ich veľmi dobre pripravujú na lov, interakciu medzi sebou, udržanie teritória a, samozrejme, na hľadanie potravy. Na rozdiel od nich by mnohé plemená psov bez ľudí neprežili.

Ako sa k mačkám v histórii stavali rôzne náboženstvá?
Dereck: Je zaujímavé, že rôzne náboženstvá mali odlišný vzťah s mačkami všelijakých veľkostí. Levy a leopardy sa v kresťanskej Biblii spomínajú často, viac než 170-krát. No vôbec tam nie je zmienka o domácich mačkách. Pokiaľ ide o islam, hovorí sa, že prorok Mohamed sa dotkol čela mačky a nechal jej na čele znak písmena M, ktorý mnohé mačky majú dodnes. Údajne sa Mohamed obklopoval mačkami, no k psom mal veľmi zložitý vzťah. V neskoršej kresťanskej kultúre sa náhle objavila vlna hystérie v súvislosti s mačkami, najmä čiernymi. Spájali ich s bosorkami a mnohé preto pozabíjali. Takže vzťah ľudí k mačkám bol komplikovaný, hoci boli odnepamäti ich spoločníčkami. Už pred jedenásťtisíc rokmi sa prvá domáca mačka našla v hrobe s človekom.