BRATISLAVA. Ani ôsmy pokus zrejme nebude stačiť, aby parlament prelomil nemorálne Mečiarove amnestie, ktoré už presne 19 rokov bránia potrestaniu vinníkov únosu Michala Kováča ml. a následnej vraždy Róberta Remiáša.
Vtedajší premiér Vladimír Mečiar amnestie podpísal 3. marca 1998, len niekoľko hodín po tom, ako sa ujal prezidentských právomocí po odchode Michala Kováča z prezidentského paláca.

Hoci sa zrušenie amnestií stalo opäť aktuálnou témou po smrti prezidenta Michala Kováča a skutky, na ktoré sa vzťahujú, dnes pripomína film Únos, poslanci Smeru a SNS stále odmietajú podporiť zákon, ktorý by Mečiarovo rozhodnutie zrušil.
O opozičnom návrhu na zrušenie amnestií sa má hlasovať na marcovej parlamentnej schôdzi.
Vládne strany ho však odmietajú podporiť bez výkladu Ústavného súdu, či a ako sa dajú amnestie vôbec zrušiť. Podanie na súd však doteraz nepripravili.
„Ústavný súd už raz rozhodol, že amnestie sú nezrušiteľné. Pýtať sa na výklad Ústavného súdu už nemá význam, to bola skôr požiadavka SNS,“ tvrdí poslanec Smeru Miroslav Číž. Na poslaneckom klube podľa neho hovoriť o návrhu ešte môžu, ale „bavili sme sa o tom už 20-krát a náš postoj je jasný“.
Bez výkladu Ústavného súdu návrh neplánuje podporiť ani SNS. „Uvidíme, ako to bude, ale myslím, že väčšina klubu sa buď zdrží, alebo bude proti,“ hovorí podpredseda SNS a poslanec Anton Hrnko.
Bez Smeru a SNS budú v parlamente chýbať štyri hlasy, aby ústavný zákon na zrušenie amnestií prešiel. Je na to potrebných 90 hlasov.

Budaj verí, že vypočujú volanie matiek
Opozičný poslanec za OĽaNO Ján Budaj navrhol zrušiť amnestie koncom vlaňajška po úmrtí exprezidenta Michala Kováča.
V decembri poslanci návrh posunuli do druhého čítania aj za pomoci hlasov koaličného Mosta-Híd. Smer aj SNS sa vtedy zdržali.
Budaj pred mesiacom vyšiel žiadosti vládnej koalície vypočuť si názor ústavných sudcov v ústrety a návrh odložil.
Ďalej ho už odsúvať nechce. „Ak by podanie chceli uskutočniť, urobili by to už do marcovej schôdze. Nebudem sa zúčastňovať na klamaní verejnosti a odsúvaní témy na ďalšie roky,“ hovorí.
Ešte pred začiatkom schôdze bude Budaj rokovať s poslancami Smeru aj SNS. „Verím, že vypočujú volanie matky Michala Kováča mladšieho aj matky Róberta Remiáša,“ dodal s tým, že silnie aj tlak verejnosti.

Verejnosť požaduje zrušenie
Za prijatie ústavného zákona na zrušenie amnestií je aj väčšina ľudí. Z prieskumu agentúry Focus vyplýva, že 63 percent opýtaných by zrušenie podporilo a 20 percent by bolo proti nemu. Privítala by ho aj väčšina voličov Smeru a SNS.
„Niektorí poslanci by to chceli už ukončiť, aby bol pokoj, ale ignorovali by tým právne fakty,“ reaguje Číž na tlak verejnosti.

Na zrušenie amnestií vyzvalo okolo 80 osobností spoločenského a kultúrneho života aj 26 právnych kapacít. Tvrdia, že ústavným zákonom sa to dá.
Signatár výzvy, sudca Najvyššieho súdu Dušan Čimo upozornil, že Ústavný súd síce už raz rozhodol, že amnestie sa nedajú zrušiť, ale riešil konkrétny prípad, keď sa o to pokúšal vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta.
Vyjadril aj pochybnosť, ako by mala byť naformulovaná otázka koaličných poslancov, aby bol Ústavný súd povinný na ňu odpovedať. Súdu totiž podľa neho neprislúcha riešiť akademické problémy a vyjadruje sa len k problémom, ktoré už vznikli.
Prešlo 19 rokov
Amnestie už 19 rokov zabraňujú potrestaniu vinníkov, ktorí sú za zavlečenie Michala Kováča ml. zodpovední.
V stredu mal premiéru film Únos, ktorý z týchto udalostí vychádza. Z ústavných činiteľov sa na ňom zúčastnil len prezident Andrej Kiska, ktorý koncom minulého roka poslancov vyzval, aby diskutovali o zrušení amnestií.
Premiér Robert Fico zo Smeru, ktorý dlhodobo tvrdí, že amnestie sú nezrušiteľné a predseda parlamentu Andrej Danko z SNS sa ospravedlnili.

Beata
Balogová
