BRATISLAVA. Mečiarove amnestie sú krvavou škvrnou na dejinách Slovenska. Povedal to poslanec Národnej rady SR a jeden z predkladateľov návrhu novely ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). Návrhom novely v druhom čítaní sa bude parlament zaoberať na marcovej schôdzi.
Budaj verí, že poslanci návrh schvália. Podotkol, že proti zrušeniu amnestií zahlasovali po prvom čítaní len dvaja z prítomných zákonodarcov. „Chcem veriť, že koaliční poslanci čas na uvažovanie využili,“ povedal s tým, že o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara ústavným zákonom je presvedčených aj 26 odborníkov z justície, podľa ktorých to je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom.

Budaj: Pomohlo by to k zvýšeniu právnosti
„Potvrdili, že amnestie sa zrušiť dajú a majú, že si to vyžaduje princíp právneho štátu,“ uviedol Budaj.
Podľa neho téma rezonuje v spoločnosti veľmi intenzívne, keďže vznikli okrem iného aj dve rapové skladby, aj film Únos, ktoré približujú únos Michala Kováča mladšieho.
„Zrušenie amnestií môže vrátiť tému hodnôt, lebo dnes akoby politiku mali robiť ľudia, ktorí si činmi získajú mediálnu pozornosť,“ povedal.
Podľa neho je politika verejným dobrom, ktoré má verejnosti pomáhať žiť v pokoji. „Politika nie je samoúčelná,“ dodal. Podľa neho Slovensko nie je štátom, ktorý má domyslený a dobudovaný systém, a preto aj zrušenie Mečiarových amnestií by dopomohlo k zvýšeniu právnosti štátu.

Vyjadrili sa aj národniari
Slovenská národná strana (SNS) nebude zneužívať tému Mečiarových amnestií na politický boj.
Uviedla to pre TASR v reakcii na vyjadrenie ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD), ktorý po premiére slovenského politického trileru Únos povedal, že na mieste poslanca Národnej rady SR by hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií.
"Od začiatku si stojíme za svojím názorom, že dané traumy z minulosti, treba zákonným spôsobom vyšetriť. Mečiarove, ale aj Kováčove amnestie treba zrušiť, ale legálnym spôsobom," uviedli pre TASR národniari s tým, že ak aj prezident Andrej Kiska apeluje dnes na poslancov, aby zrušili amnestie, tak ide iba o jeho alibistický krok, zbaviť sa zodpovednosti.
"O tom, že to nie je jednoduché, svedčí aj fakt, že sa to doteraz nepodarilo, a to aj naprieč rôznemu politickému spektru v Národnej rade SR. Nepodarilo sa to ani v súčasnosti opozičným poslancom, ktorí tiež mali možnosť v minulosti tak urobiť," doplnila SNS, ktorá sa ale nebude riadiť demagógiou. "Je to nebezpečné pre právny systém. Odsudzujeme obdobie, kedy sa tieto udalosti stali. Sme za ich riadne prešetrenie, ale opakujeme, zákonným spôsobom," uzavrela SNS.

Výzvu podpísali herci či hokejisti
Na poslednej parlamentnej schôdzi sa amnestiami poslanci nezaoberali, vyhoveli návrhu predkladateľa Jána Budaja a poslaneckých klubov OĽaNO-NOVA, SaS a Sme rodina na presunutie tohto bodu na nasledujúcu schôdzu.
Ako vtedy Budaj vysvetlil, chcel dať vládnemu Smeru čas na to, aby sformoval otázku pre ústavný súd o možnosti zrušenia Mečiarových amnestií. Vládna strana totiž avizovala, že sa chce obrátiť s týmto problémom na ústavný súd.
K výzve na zrušenie Mečiarových amnestií sa pripojili desiatky osobností spoločenského a kultúrneho života. Medzi nimi sú napríklad profesorka a bývalá premiérka Iveta Radičová, zakladateľ VPN Fedor Gál, rektor UK Karol Mičieta, signatár Charty 77 Marian Zajíček, zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš, politológ Grigorij Mesežnikov, Ľudmila Kolesárová z Dobrého anjela, humorista Milan Lasica, kazateľ Daniel Pastirčák, spisovatelia Tomáš Janovic, Daniel Hevier, šéf činohry SND Roman Polák, riaditeľ Martinusu Michal Meško, herečky Táňa Pauhofová, Zuzana Kronerová, tréner Novaka Đokovića Marián Vajda, speváčka Jana Kirschner, hokejisti Peter Šťastný a Michal Handzuš, Rasťo Kulich z Googlu, podnikateľ Anton Zajac, ale aj právnik Ivan Šimko a sochárka Jana Brisudová.