Stojíte v rade na jedlo. Rad je dlhý, ľudia okolo sú nervózni a vtom sa neďaleko vás na zem zrúti človek. Cukrovkár, ktorý nedostal včas jedlo a má nízku hladinu cukru, dostane záchvat. Trasie sa na zemi.
„Veľa ľudí po premietnutí tohto filmu vo virtuálnej realite plakalo. Jedna žena mi povedala, že bola veľmi frustrovaná, lebo hoci sa snažila, tomu mužovi nedokázala pomôcť,“ opisuje na prednáške TedTalk Nonny de la Peña, ktorú prezývajú krstnou mamou virtuálnej reality.
Prvý film – dokument – vo virtuálnej realite Hlad v Los Angeles (Hunger in L. A.) z roku 2012 túto novinárku definitívne presvedčil, že virtuálna realita dokáže niečo, čo bežné spravodajstvo umožňuje len v malej miere – vzbudiť empatiu.
Diváci, ktorí si nasadia špeciálne okuliare, sú totiž priamo uprostred diania, uprostred niečoho, čo normálne vidia len v televíznych správach a majú podobné pocity, akoby sa to dialo naozaj im. Zažívajú na vlastnej koži osudy ľudí, ktorí od nich môžu byť fyzicky aj duševne vzdialení.
„Keď stojíte v Sýrii na ulici a vybuchne vedľa vás bomba, porozumiete ťažkej situácii sýrskych utečencov,“ hovorí de la Peña pre blog technologickej spoločnosti Arkenea.
Prvý film novinárky Nonny de la Peña vo virtuálnej realite frustroval divákov – keď odpadol cukrovkár márne čakajúci v rade na jedlo, nedokázali mu pomôcť. (zdroj: Foto Repro Sme)Zdieľanie zážitkov v 3D
Hoci aj iné médiá vás dokážu pohltiť – či už skvelý film v kine, alebo dobrá kniha, virtuálna realita dokáže presvedčiť vašu hlavu, že ste niekde inde.
Je to preto, lebo pri vnímaní sveta sa spoliehame hlavne na oči. „Mozog vníma asi osemdesiat percent informácií z okolitého sveta vizuálne. Keď je prístroj (pozn. red. okuliare na virtuálnu realitu) dobre nakalibrovaný, prostredie nemá koniec, môžeme ľubovoľne otáčať hlavou a pohybovať sa jedna k jednej ako v skutočnom svete, vtedy je ilúzia taká dokonalá, že oklame mozog,“ hovorí Jakub Remiar, doktorand na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, ktorý je zároveň vývojárom hier v Pixel Federation.
Vysvetľuje, že vo virtuálnej realite sa aktivujú podobné procesy v mozgu ako pri prežívaní reálnej situácie. „Pri úzkosti sa nám tiež začnú potiť nohy, ruky, zvýši sa nám tep,“ dopĺňa.
Remiar sa venuje kyberpsychológii, konkrétne sociálnej interakcii vo virtuálnej realite.
“Stačí pohľad človeka a tri záchytné body, napríklad dve gestikulujúce ruky a hlava a ľudia začnú nereálne osoby obchádzať, zachovávať ich intímnu zónu.
„
Ako som neskočila z mrakodrapu
Nasadím si okuliare s virtuálnou realitou. Vyveziem sa výťahom na najvyššie poschodie mrakodrapu a vidím pred sebou úzku drevenú latku. Mám prejsť až na koniec a skočiť dole. Viem, že som pár centimetrov nad zemou a nie v niekoľkostometrových výškach, je to len hra.
No prerátala som sa. Mám problém už len vyjsť na latku. Zvažujem, že sa radšej namiesto toho rovno zveziem dole. Spomínam na neblahú skúsenosť s bungee jumpingom spred pár rokov. Mozog vysiela panické signály, akoby bol naozaj v takej výške, celé okolité prostredie pôsobí realisticky.
Nakoniec sa odhodlám vystúpiť na latku (aj v reálnom, nielen vo virtuálnom svete) a keďže stojím príliš na kraji, mám pocit, že sa z nej šmýkam a každú chvíľu spadnem. Vykríknem. Účastníkom, ktorí sa menej boja, pridávajú ako dodatočný stresový faktor veľkého pavúka. Mne sa na konci latky motivačne objavila torta, aby som tam aspoň došla. Nedokážem sa odhodlať skočiť, lebo nechcem zažiť ten pocit, keď budem padať a dopadnem na zem. Nechám sa prehovoriť akurát na to, aby som pomaly z latky zostúpila.
A nie som sama, kto takto reagoval. Dve tretiny ľudí skočia, tretina sa otočí a vráti sa do výťahu. Taká je skúsenosť zakladateľov prvej kaviarne a baru s virtuálnou realitou v Bratislave – Vrba.
„Emocionálne reakcie ľudí na zážitky vo virtuálnej realite ma vždy dokážu prekvapiť, hoci mám pocit, že už som videl všetko,“ hovorí jeden zo zakladateľov kaviarne Matej Klobušník. „Ľudia napríklad začali hrozne kričať, keď do nich niekto strelil alebo zabudli na to, že sú v obmedzenom priestore a rozbehli sa oproti stene,“ opisuje.
Vrba funguje asi tri mesiace, môžete v nej lietať medzi mrakodrapmi, kresliť v priestore, navštíviť múzeum a dozvedieť sa niečo o umeleckých dielach, cvičiť, navštíviť rôzne miesta sveta cez Google Earth či strieľať zombíkov. Podobná kaviareň je aj vo Viedni.
Zákazníci v Bratislave sú zatiaľ najmä mladí dospelí pracujúci, no chodia aj päťdesiatnici. „Veľa ľudí sa k tomu stavia skepticky, hlavne dievčatá. Keď sa pozeráte na obrazovku a vidíte to, čo prežíva človek s okuliarmi s virtuálnou realitou, vyzerá to ako obyčajná hra. Až keď si to sami vyskúšate, pochopíte, čím je to také iné.“
Je zaujímavé, ako málo stačí, aby začal človek mať pocit, že digitálne vytvorená 3D osoba je reálna.
„Stačí vám pohľad človeka a tri záchytné body, napríklad dve gestikulujúce ruky a hlava. Pri experimentoch, ktoré som robil, ľudia začali nereálne osoby obchádzať, zachovávali ich intímnu zónu,“ opisuje Remiar. „Časom dospejeme do bodu, že nebudeme vedieť rozlíšiť avatara od reálneho človeka,“ myslí si.
Ilúzia dokáže zmeniť váš názor Čítajte V Japonsku už existuje fenomén mužov s virtuálnymi partnerkami a virtuálnej realite sa darí aj v pornopriemysle. A to nie je práve najlepšia správa.
„Kritici sa boja, že ak sa budeme venovať novej technológii namiesto toho, aby sme sa medzi sebou rozprávali, bude nás to izolovať. Ľudia sú však vo svojej podstate sociálne tvory. Preto si myslím, že ak nám technológia v skutočnosti nepomáha lepšie porozumieť jeden druhému, neuspeje,“ odpovedal na obavy šéf Facebooku Mark Zuckerberg v rozhovore pre nemecké noviny Die Welt am Sonntag. Keby technológii neveril, nekúpil by v roku 2012 start-up výrobcu okuliarov na virtuálnu realitu Oculus Rift za dve miliardy dolárov.
Facebook, ktorý tieto okuliare vlastní, už vlani v októbri predstavil prvú verziu virtuálnej sociálnej siete. Experti v nej vidia veľký potenciál – mohli by ste zdieľať zážitky v 3D, pracovať v jednej virtuálnej kancelárii so zahraničnými spolupracovníkmi či zatancovať si s človekom, ktorý je tisícky kilometrov vzdialený.
Virtuálna realita je užitočná aj pre chirurgov, vedia si v nej prezrieť všetky detaily orgánov na základe 3D skenov. (zdroj: Fotolia)Virtuálne liečenie
Virtuálnu realitu vyhľadávajú aj piloti a chirurgovia. Trénujú v nej kritické situácie a nemusia sa báť rizika, čo sa stane, ak sa nerozhodnú správne. Sú potom lepšie pripravení aj na reálne situácie, ktoré nemali šancu zažiť v praxi.
