Ste zavretý vo väzení na samotke, máte minimálny ošarpaný priestor, stolík, jednoduchú stoličku, posteľ, záchod, z diaľky zachytíte zvuky dozorcov a iných väzňov, steny začínajú pukať, počujete výkriky a rozprávač vám hovorí o živote väzňov na samotkách.
Je to všetko, len nie suché fakty. Prepadne vás nepokoj.
Ide o mediálny projekt virtuálnej reality britského denníka Guardian pod názvom 6 x 9.
Nonny de la Peña, krstná mama virtuálnej reality hovorí, že príbehy novinárov musia byť overené a autentické. (zdroj: Profimedia)Po úspechoch krstnej mamy virtuálnej reality Nonny de la Peña začali novinári aj mimovládky na celom svete veľmi intenzívne experimentovať s filmami a dokumentmi vo virtuálnej realite.
Veľkí mediálni hráči
New York Times v projekte NYT VR vytvorili od roku 2015 dvadsať filmov vo virtuálnej realite. Pred pár mesiacmi tiež začali na stránku pravidelne pridávať nové 360-stupňové videá, ktoré natáčajú ich reportéri vo svete.
V NBCUniversal už urobili štyridsať filmov a vysielali vo virtuálnej realite aj z olympijských hier. Veria, že sa stane pre nich do piatich rokov významným zdrojom príjmov.
Znižuje predsudky
Profesor na univerzite v Stanforde Jeremy Bailenson, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu ľudskej interakcie vo virtuálnej realite v inštitúte Virtual Human Interaction Lab hovorí, že virtuálna realita dokáže „zmeniť váš vzťah k sebe, znížiť rasové predsudky alebo vás presvedčiť, aby ste viac chránili životné prostredie“.
Profesor pripravil okrem iného projekt, kde sa vo virtuálnej realite na sedem minút môžete stať výskumníkom v morskom ekosystéme. Môžete sa potápať pri koralových útesoch a pritom pozorovať škodlivé účinky oxidu uhličitého. „Nepreháňam, keď poviem, že počas siedmich dní na TriBeCa festivale stála stovka ľudí jedenásť hodín denne v rade, aby si to vyskúšali a dozvedeli sa niečo o oceanológii,“ hovorí Bailenson pre technologický server Recode.
Faktor vzbudenia empatie využívajú aj mimovládne organizácie. UNICEF pri kampani na podporu utečencov dal dobrovoľníkom v štyridsiatich krajinách, ktorí zbierali peniaze na ulici, film vo virtuálnej realite o sýrskom dievčatku žijúcom v utečeneckom tábore Mraky nad Sidrou.
Podľa interných údajov organizácie sa počet darcov zdvojnásobil a okrem toho prispievali väčšími sumami peňazí.
Nonny de la Peña však pripomína, že príbehy musia byť autentické. Ona sama najprv nahráva video- a audiomateriál so svedkami na mieste a potom ho zdigitalizuje. „Musím dávať pozor na to, aby sme jasne ukázali, že ide o autentické príbehy, musí to byť overené,“ zdôrazňovala pred dvoma rokmi na prednáške TedTalk.
Novinárske zásady musia zostať rovnaké alebo musia byť ešte silnejšie práve preto, akú silu virtuálna realita má.
Beata
Balogová
