Ste zavretý vo väzení na samotke, máte minimálny ošarpaný priestor, stolík, jednoduchú stoličku, posteľ, záchod, z diaľky zachytíte zvuky dozorcov a iných väzňov, steny začínajú pukať, počujete výkriky a rozprávač vám hovorí o živote väzňov na samotkách.
Je to všetko, len nie suché fakty. Prepadne vás nepokoj.
Ide o mediálny projekt virtuálnej reality britského denníka Guardian pod názvom 6 x 9.
Nonny de la Peña, krstná mama virtuálnej reality hovorí, že príbehy novinárov musia byť overené a autentické. (zdroj: Profimedia)Po úspechoch krstnej mamy virtuálnej reality Nonny de la Peña začali novinári aj mimovládky na celom svete veľmi intenzívne experimentovať s filmami a dokumentmi vo virtuálnej realite.
Veľkí mediálni hráči
New York Times v projekte NYT VR vytvorili od roku 2015 dvadsať filmov vo virtuálnej realite. Pred pár mesiacmi tiež začali na stránku pravidelne pridávať nové 360-stupňové videá, ktoré natáčajú ich reportéri vo svete.
V NBCUniversal už urobili štyridsať filmov a vysielali vo virtuálnej realite aj z olympijských hier. Veria, že sa stane pre nich do piatich rokov významným zdrojom príjmov.
Znižuje predsudky
Profesor na univerzite v Stanforde Jeremy Bailenson, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu ľudskej interakcie vo virtuálnej realite v inštitúte Virtual Human Interaction Lab hovorí, že virtuálna realita dokáže „zmeniť váš vzťah k sebe, znížiť rasové predsudky alebo vás presvedčiť, aby ste viac chránili životné prostredie“.
Profesor pripravil okrem iného projekt, kde sa vo virtuálnej realite na sedem minút môžete stať výskumníkom v morskom ekosystéme. Môžete sa potápať pri koralových útesoch a pritom pozorovať škodlivé účinky oxidu uhličitého. „Nepreháňam, keď poviem, že počas siedmich dní na TriBeCa festivale stála stovka ľudí jedenásť hodín denne v rade, aby si to vyskúšali a dozvedeli sa niečo o oceanológii,“ hovorí Bailenson pre technologický server Recode.
Faktor vzbudenia empatie využívajú aj mimovládne organizácie. UNICEF pri kampani na podporu utečencov dal dobrovoľníkom v štyridsiatich krajinách, ktorí zbierali peniaze na ulici, film vo virtuálnej realite o sýrskom dievčatku žijúcom v utečeneckom tábore Mraky nad Sidrou.
Podľa interných údajov organizácie sa počet darcov zdvojnásobil a okrem toho prispievali väčšími sumami peňazí.
Nonny de la Peña však pripomína, že príbehy musia byť autentické. Ona sama najprv nahráva video- a audiomateriál so svedkami na mieste a potom ho zdigitalizuje. „Musím dávať pozor na to, aby sme jasne ukázali, že ide o autentické príbehy, musí to byť overené,“ zdôrazňovala pred dvoma rokmi na prednáške TedTalk.
Novinárske zásady musia zostať rovnaké alebo musia byť ešte silnejšie práve preto, akú silu virtuálna realita má.
