Národniari nie sú spokojní so vzdelávaním nepočujúcich detí, navrhujú zmeny

BRATISLAVA. Slovenská národná strana chce pomôcť nepočujúcim deťom. Preto na marcovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za SNS predkladajú návrh novely zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

Dôvodom návrhu novelizácie je skutočnosť, že za 21 rokov existencie zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb, sa tento zákon zodpovedajúco nepremietol do praxe.

„Za uplynulé roky vzdelávanie nepočujúcich detí v Slovenskej republike stále náležite nerešpektuje ich zdravotné postihnutie. Vzdelávanie týchto detí je často neprimerané, málo efektívne, niekedy aj s negatívnym dopadom na ich intelektuálny a osobnostný vývoj,“ odôvodňuje potrebu zmeny predseda SNS Andrej Danko.

Zmeny prešli diskusiou

Predkladateľmi návrhu novely sú Jaroslav Paška, Eva Smolíková, Magdaléna Kuciaňová, Tibor Bernaťák, Štefan Zelník a Dušan Tittel.

Ako uvádzajú, zmeny, ktoré plánujú zaviesť do praxe prešli aj diskusiou s odborníkmi v danej oblasti.

„Druhým dôvodom návrhu je aj nesprávna interpretácia pojmov, ktoré sú dôležité pri aplikácii tohto zákona. Napríklad, podľa súčasných pravidiel sa dnes posunková reč nepovažuje za prvotný, nepočujúcim osobám vlastný komunikačný prostriedok,“ zdôvodňujú s tým, že posunková reč je dnes považovaná len za pomocný nástroj pri osvojovaní si orálnej reči, ktorú musí mať osvojenú aj nepočujúce dieťa, ak chce byť integrované do spoločnosti počujúcich.

„Omyl spočíva pravdepodobne v nesprávnom ponímaní a používaní pojmu „sluchovo postihnutí“ v našej legislatívnej praxi. Ten nerozlišuje jednotlivé druhy sluchového postihnutia, ako sú nedoslýchaví, osoby so zvyškom sluchu, ohluchlí, ale aj nepočujúci. Z metodologického hľadiska je preto nesprávne aplikovať tento všeobecný pojem rovnako na všetky ostatné druhy sluchového postihnutia,“ vysvetľuje potrebu zmeny podpredseda SNS Jaroslav Paška.

Špecifický prístup

Každé konkrétne sluchové postihnutie si vyžaduje špecifický prístup. „Nedoslýchavé deti nie sú napríklad až tak náročné na podmienky vzdelávania a integrácie, pretože načúvací prístroj im umožňuje počuť a vzdelávať sa v školách medzi počujúcimi. Podobne sú na tom aj deti so zvyškom sluchu, alebo deti ohluchlé. Nepočujúce deti, o ktoré ide predovšetkým v pôvodnom zákone a aj v našej novele, potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda,“ vysvetľuje podpredsedníčka SNS Eva Smolíková.

„Predkladaná novela má svoje opodstatnenie v tom, že vymedzuje skupinu „nepočujúcich“, ku ktorým by mala mať spoločnosť z titulu ich špecifickej formy a miery postihnutia aj osobitý, zodpovedajúci a primeraný prístup k spôsobu vzdelávania,“ dodávajú s tým, že odlíšenie skupiny nepočujúcich od skupín nedoslýchavých, ohluchlých, či so zvyškom sluchu umožňuje, aby nedochádzalo k nesprávnemu zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do nesprávnej vzdelávacej inštitúcie.

Slovenská republika bola v poradí treťou krajinou na svete, ktorá legislatívne upravila vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich samostatným zákonom a okolitý svet nám za túto prijatú legislatívu vyjadroval široké uznanie.

Po neschválení tejto novely, by sme sa stali prvou krajinou sveta, ktorá by spochybnila právo menšiny svojich nepočujúcich občanov na plnohodnotné vzdelávanie sa v posunkovej reči