BRATISLAVA. Počet žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí za posledné roky výrazne narástol, kým v roku 2014 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) prijal 941 žiadostí, v roku 2016 to bolo 2653 žiadostí. Vyplýva to zo správy o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017, ktorú v stredu (1.3.) schválila vláda.
"Najviac prijatých žiadostí o vydanie osvedčenia od žiadateľov bolo zo Srbska (2223)," uvádza sa v správe.
Po 200 rokoch sa mení sčítanie ľudu. V roku 2021 bude iné ako predtým Čítajte Žiadajú najmä Slováci v Srbsku
Informáciu potvrdil i ÚSŽZ. "Stúpajúcu tendenciu zaznamenávame najmä u Slovákov žijúcich v Srbskej republike. Na jednej strane je to celkom prirodzene podmienené ekonomickou situáciou v Srbsku, nedostatkom pracovných príležitostí na trhu práce, ako aj možnosťami vyšších zárobkov v zahraničí." Zároveň úrad uviedol, že po Srbsku prichádza najviac žiadostí z Ukrajiny.
"Ak vychádzame z toho, že vydané osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí využívajú krajania z Vojvodiny na zákonom umožnený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, a tiež na možnosť pracovať u nás bez administratívnych povolení, potom nemožno nevidieť, že ich sťahovanie k nám nadobudlo také rozmery a číselné hodnoty," vysvetlili z ÚSŽZ.
Rozhodujú sa aj o trvalom občianstve
Úrad zdôraznil, že mnohí z držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí sa následne rozhodujú aj vo veci získania trvalého slovenského občianstva, a teda aj života a ďalšej sebarealizácie na Slovensku, čo má na druhej strane negatívny vplyv na slovenskú národnostnú menšinu v srbskej Vojvodine, jej aktivity a ďalšiu životaschopnosť.
"V štatistikách v rámci pravidelného sčítania obyvateľstva preto sledujeme zostupnú tendenciu a klesanie počtu Slovákov v Srbsku," uzavrel.
Vláda v septembri 2016 schválila návrh na zriadenie Rady vlády SR pre krajanské otázky. Prvé zasadnutie Rady pod vedením ministra Miroslava Lajčáka (nominant Smer) sa uskutočnilo v novembri. Cieľom rady, ktorá je poradným a koordinačným orgánom vlády, je zintenzívniť koordináciu výkonu krajanskej politiky.
