BRATISLAVA. Po uvedení na festivaloch v českej Jihlave, nemeckom Lipsku či talianskom Terste si nový dokument slovenského režiséra Roberta Kirchhoffa Diera v hlave mohli pozrieť aj diváci na Slovensku. Celovečerný film o rómskom holokauste uviedol v slovenskej premiére v utorok (7. 3.) v Bratislave Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest.
Kirchhoff svojím najnovším dokumentom opäť potvrdil, že sa nebojí zložitých tém. Takmer 13 rokov sa venoval skúmaniu holokaustu Rómov a Sinti počas druhej svetovej vojny v Európe. Boli vraždení v desiatkach, stovkách, tisícoch. Na okrajoch masových hrobov, v koncentračných táboroch, pri cestách, puškami, kladivami alebo plynom. Mlčalo sa o nich, lebo dlhé roky boli a sú na spoločenskom okraji. Prežili, no každý z nich má svoju pamäť a jazvu ako dôkaz. Dnes sú jedným z posledných svedkov holokaustu, žijú s dierou v hlave ako s pečaťou, znamením z minulosti.
Nevedel, ako bude pokračovať
"Film sme začali nakrúcať na Slovensku spolu s dramaturgom a producentom Borisom Hochelom pred nejakými desiatimi rokmi. Keď Boris zomrel, ocitol som sa vo vákuu, nevedel som, ako film bude pokračovať," priznal pre TASR Robert Kirchhoff s tým, že po smrti B. Hochela práce na projekte zastavil a venoval sa snímkam Kauza Cervanová a Para nad riekou.
K "odležanej" téme rómskeho holokaustu sa vrátil až po niekoľkých rokoch. "Ľudia odchádzajú, odchádza pamäť. Keď som sa k filmu vrátil, už s novým producentom - Barbarou Feglovou a Hitchhiker Cinema, hľadal som nie pamätníkov, ale to, kde tá pamäť ostala alebo v čom ostala," objasnil názov filmu Diera v hlave. "Je to opäť variácia na moju večnú fascináciu pamäťou, rozpamätávaním sa a tým, čo si ľudia nosia, vypúšťajú von a ako to interpretujú."
Kirchhoffov film je historickým svedectvom posledných žijúcich pamätníkov rómskeho holokaustu, ktorých hlas nebol nikdy vypočutý, ale aj variáciou na diery v našom kolektívnom vedomí. Zabudnutá a vytesnená pamäť ako téma filmu sa tak stáva kľúčom k našej minulosti a prítomnosti. Dokumentarista pátral po svedkoch a ľuďoch, ktorí prežili rasové prenasledovanie Rómov, zaujímali ho aj ich blízki, komunikoval s aktivistami či novinármi, ktorí sú s touto témou spojení.
"Vo filme celý čas vystupujú ľudia, ktorí sú očití svedkovia rómskej genocídy, židovskej genocídy, akejkoľvek genocídy počas druhej svetovej vojny. Moja hlavná ambícia bola posunúť ich odkaz smerom k súčasnosti," hovorí nezávislý filmový režisér, scenárista, producent a kameraman.
Dieru v hlave nakrúcal spolu so svojím štábom v deviatich krajinách, ale vo výsledku sa v snímke objavujú protagonisti a príbehy zo Slovenska, Česka, Francúzska, Chorvátska, Srbska, Nemecka a Poľska.
Bez archívnych materiálov
"Urobili sme širšiu koláž osudov ľudí, ktorí nejakým spôsobom prešli perzekúciami v druhej svetovej vojne, väčšinou to boli deti," poznamenal Kirchhoff a potvrdil, že jeho nový film nie je investigatívnym dokumentom. Aj keď počas prípravy podnikol dlhú cestu po archívoch, prečítal veľa kníh a preskúmal množstvo fotografií, faktografia sa do filmu nedostala.
"Už na začiatku som si stanovil, že vôbec nebudem pracovať s archívnymi materiálmi, je to film absolútne bez archívnych materiálov, ktorý pojednáva o druhej svetovej vojne a o skúsenosti minulej posunutej do prítomnosti," podčiarkol na margo historicko-esejistického dokumentárneho filmu o rómskom holokauste. Sila jednotlivých príbehov, o ktorých rozpráva, spočíva nielen v prežitých hrôzach minulosti, ale aj v odkaze pre budúcnosť.
"Všetko sa opakuje. Bojím sa toho všetkého, ale v inom systéme. Chápeš? Nacisti už nie sú ako kedysi. Teraz prichádzajú iní. Iný druh nacistov. Zamaskovaní," tvrdí nemecká Sinti Philomena Franz, ktorá v koncentračnom tábore Birkenau prežila zničenie tzv. Cigánskeho tábora a bola deportovaná do Ravensbrücku a Oranienburgu.
Do kín uvedie Dieru v hlave 30. marca Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK). Koproducentmi snímky sú Česká televízia, RTVS a atelier.doc.
