Podpora strany Mariana Kotlebu ĽSNS neustále rastie. Popularitu získava najmä medzi mladými, ktorí využívajú kyberpriestor.
Voličov lovia fašisti na sociálnych sieťach, osobných stretnutiach v dedinách, šírením propagandy a hoaxov. Hoci sú podľa analytikov hrozbou pre demokraciu, takzvaní štandardní politici im často pomáhajú tým, že používajú podobný slovník.
Autor: Zuzana Petková / Trend
Volebné výsledky v roku 2012 – strana Mariana Kotlebu má nezaujímavých 1,58 percenta. Príliš málo na to, aby sa jej komentátori vôbec venovali.
O štyri roky neskôr zažíva slovenská demokracia studenú sprchu – Kotleba je v parlamente so ziskom ôsmich percent. Najnovšie prieskumy z januára a februára v rôznych agentúrach zaznamenali opäť rastúci trend, Ľudová strana Naše Slovensko má vyše desať percent.
Analytici pritom hovoria, že potenciál extrémistov je ešte väčší. Rôzne publikované štúdie aj neverejné výskumy poukazujú na to, že podpora fašistov môže ďalej rásť.
“Za príčinu považujem nasledovné: prispôsobovanie verejnej aj politickej diskusie slovníku a témam, ktoré pretláča krajná pravica.
„
Najväčší pesimisti ju odhadujú až na dvadsať percent. Čo stojí za nárastom strany, ktorej predstavitelia sa netajili obdivom k Hitlerovi, ospevovali vojnový slovenský štát a prekáža im súčasné demokratické zriadenie?
Keď po voľbách českí novinári z Hospodárskych novín robili reportáž o Kotlebovi, pýtali sa na názor aj jeho podporovateľa, zbrojára Jaroslava Kuracinu.
„Slovensko je dnes nesvojprávnou kolóniou Bruselu. A Marian Kotleba ho obrodí,“ povedal. Výrobca pištolí opakovane vyhlásil, že ho sklamali všetci ponovembroví politici, a preto volil ĽSNS. Svoje zbrane sa roky pokúša neúspešne dodávať slovenským ozbrojeným zložkám.
J. Kuracina je prototypom Kotlebovho voliča, ako ho opisujú prieskumné agentúry. Frustrovaný z ponovembrového vývoja a z toho, že neuspel vo vlastnej krajine.
Únava z demokracie
Faktorov, prečo rady neofašistov rastú, je viacero. Ani medzi ľuďmi, ktorí túto problematiku skúmajú, nepanuje úplná zhoda, čo má najväčší vplyv.
„Ja za najvýznamnejšie považujem nasledovné: prispôsobovanie verejnej aj politickej diskusie slovníku a témam, ktoré pretláča krajná pravica – označovanie celých skupín obyvateľov Slovenska za príživníkov, paušálne označovanie politikov za zlodejov, odmietanie demokracie ako niečoho prekonaného,“ vymenúva Daniel Milo, ktorý sa extrémizmu venuje v Globsecu.
Tento slovník dnes podľa neho nepoužívajú len neofašisti alebo ich prívrženci, ale v čoraz väčšej miere aj širšia verejnosť. Nebývalý boom zažívajú aj konšpiračné teórie, sprisahania a rôzne prekrútené a manipulatívne správy.
Napríklad o tom, ako USA, prípadne CIA organizuje migrantskú krízu, pričom sú to práve ruské bomby, ktoré vyháňajú Sýrčanov z ich domovov, pripomína D. Milo.
K potláčaniu extrémizmu neprispieva ani povolebný vývoj, ktorý nedokázal odstrániť pretrvávajúcu nedôveru občanov v právny štát a vymožiteľnosť práva. Obmedzená funkčnosť celého súdneho systému spolu s korupčnými škandálmi vyvolávajú podľa D. Mila v mnohých pocit, že spoločenské usporiadanie, v ktorom žijú, nedokáže zabezpečiť ich potreby a sú náchylní na iné, radikálne riešenia.
Cestu pre kotlebovcov dláždili už dávno aj takzvaní štandardní politici. Sociologička Oľga Gyarfášová a politológ Grigorij Mesežnikov vo svojej štúdii Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku konštatujú, že k úspechu pravicových extrémistov prispel nedostatočne kvalifikovaný postup štátnych inštitúcií.
Napriek tomu, že strana, ktorú zakladal M. Kotleba, javila znaky neofašizmu, nedokázali ju zrušiť v súlade so zákonom.
Odborníci vyčítajú bývalej vládnej koalícii na čele so Smerom-SD mytologizáciu dejín Slovenska, keď urobili zo Svätopluka „kráľa starých Slovákov“.
Socha Svätopluka, ktorú nechali postaviť na Bratislavskom hrade, v pôvodnej verzii dokonca s insígniami z obdobia fašistického slovenského štátu, vytvorila pre pravicových extrémistov kultové miesto, ktoré aktívne využívali najmä osoby okolo Kotlebu pri organizovaní verejných podujatí. A to všetko za veľkého záujmu médií, pripomínajú O. Gyarfášová a G. Mesežnikov.
V štúdii analyzovali programové dokumenty ĽSNS a činnosť v parlamente. Zahraničnú politiku kotlebovcov sprevádza fóbia z EÚ, antiamerikanizmus, proruské postoje. Čo sa týka Rómov, jasne dávajú najavo rasizmus, podporujú reštrikcie a násilie, charakteristický je pre nich antisemitizmus a v téme migrácie xenofóbia, islamofóbia a šovinizmus.
V prvom polroku bola legislatívna činnosť strany skromná, poslanci predložili len šesť návrhov, celkovo ich bolo podaných v tomto období takmer dvesto. Voličská základňa rastie napriek tomu, že v dodržiavaní predvolebných sľubov Kotleba nie je dôsledný.
Napríklad v tom, ako chce použiť peniaze, ktoré dostal od štátu vo voľbách.
Ešte v decembri 2011 oznamoval: „Ak chcete vedieť, čo spravíme s peniazmi, ktoré dostaneme po zisku viac ako troch percent hlasov, to vám prezradím hneď teraz. V cigánskymi extrémistami najviac postihnutých oblastiach založíme výcvikové centrá domobrany.“
