Ako ste sa dostali k role Oskara Fegyveresa? Prešli ste kastingom alebo vás oslovili priamo na túto úlohu?
„Mariana (režisérka Čengel Solčanská, pozn. red.) mi zavolala na jeseň 2015. Bol som rád, lebo každú divadelnú alebo filmovú ponuku si veľmi vážim.
Prišli sme na stretnutie aj s Davidom Hartlom (vo filme stvárnil Róberta Remiáša, pozn. red.). Od jej telefonátu sa zbehlo všetko tak rýchlo, že som ani nevedel, že oslovila aj jeho. Sme kolegovia z divadla a veľmi blízki kamaráti.
Na stretnutí ma prekvapilo, že najlepších kamarátov vo filme by mali hrať najlepší kamaráti v reálnom živote.“
Vladislav Plevčík
Je herec (24), pôsobí v divadle Nová scéna. Absolvoval hudobno-dramatický odbor na konzervatóriu v Bratislave. Stvárnil množstvo divadelných aj filmových postáv. Účinkoval napríklad v TV seriáli Kolonáda, v rozprávke Zázračný nos a naposledy v politickom trileri Únos, ktorý láme divácke rekordy.
Niektoré črty máte s Fegyveresom podobné. Zavážilo to nejako pri jej výbere?
„Tá podobnosť možno zohrala nejakú rolu, ale skôr v zmysle, že to môže byť dobrý marketingový ťah smerom k médiám. Mariana si nás vybrala, lebo počula, že sa na nás bude môcť spoľahnúť, čo sa týka tvorby a pripravenosti.
Ale podľa mňa sa vôbec nepodobáme. Do zrkadla sa však často nepozerám, takže to neviem posúdiť.“
Vedeli ste niečo o reálnom predobraze vašej postavy?
„Áno, ale veľmi málo. Bývam v Karlovej Vsi a keď som ako dieťa chodil električkou, všimol som si, že pri kríži boli vždy nejaké kvety, raz staré, potom zasa svieže.
Vnímal som, že sa tam stala nejaká tragédia, ale netušil som, že má spojitosť s niečím hlbším z minulosti. O všetkom som sa dozvedel až počas nakrúcania filmu.“

Aké boli vaše pocity po prečítaní scenára?
„Dočítal som ho a chvíľu som len tak zostal sedieť. Bol som z toho veľmi smutný. Celú tú tému aj to, čo sa teraz deje okolo nej, vnímam s nadhľadom, ale zarmucuje ma, že ľudia si takto dokážu navzájom ubližovať a robia si zle.“
Podnietil scenár vo vás záujem dozvedieť sa viac o tom, čo sa vtedy reálne stalo?