Turecký novinár strávil rok a pol v radoch Islamského štátu. Zistil, že organizáciu riadia zahraničné tajné služby a že utečenecká kríza je v skutočnosti operáciou ISIS na vojenské ovládnutie Európy.
Článok, ktorý sa šíri cez e-maily ako PDF dokument i cez takzvané „alternatívne médiá“, zdieľalo len z českého serveru Haló noviny na facebook najmenej dvetisíc ľudí.
V texte sa dajú nájsť aj pravdivé informácie, no anonymný autor ich doplnil vlastnými tvrdeniami, ktoré sú neoveriteľné.
Tvrdí, že utečeneckú krízu organizuje Islamský štát a ženy a deti medzi utečencami slúžia iba ako krycí manéver.
Používa mnohokrát opakovanú informáciu o tom, že utečenci prichádzajúci do Európy majú mobilné telefóny. „Vysvetľuje“ ju tým, že utečencov telefónmi vybavil priamo ISIS.
Narazili ste na hoax?
Dajte nám vedieť na hoax@sme.sk.
Tieto a podobné informácie článok označuje ako „dôkazy,“ hoci ani na jednom mieste nevysvetľuje, ako a odkiaľ informácie získal alebo prečo sa domnieva, že prítomnosť mobilov v rukách utečencov je dôkazom, že im ich dal Islamský štát.
Nemecké spravodajské služby svojho času skutočne informovali, že medzi utečencov sa votreli aj bojovníci Islamského štátu.
Žiaden spoľahlivý zdroj však nehovoril o tom, že by ich boli státisíce alebo že by celá migračná kríza bola zorganizovanou operáciou.
Vojenská operácia, pri ktorej tisíce ľudí zahynú len počas prepravy na miesto určenia, by bola tragickým zlyhaním. UNHCR informoval, že v roku 2015 pri prechode Stredozemným morom zahynulo 3771 ľudí. V minulom roku počet obetí prekročil 5000.
Text sa odvoláva aj na údajnú prácu tureckého investigatívneho novinára Mehmeta Akula z denníka Al Ahram.
Noviny Al Ahram skutočne vychádzajú v Egypte a vlastní ich štát, no po reportérovi Mehmetovi Akulovi na internete nie je ani stopy. Jedinú zmienku o takomto mene nájdeme v nemeckých správach o vražde dievčatka z roku 2004.
Podrobnejšie sa na článok pozrel aj český server Manipulatori.cz. Ten si všimol, že text sa cyklicky šíri už od októbra 2015 rôznymi „alternatívnymi médiami,“ ktoré si vzájomne preberajú články aj s odkazmi.
Pôsobí to dojmom serióznej citácie, až kým si neuvedomíme, že ani jedna z informácií v článku nie je doložená nezávislými zdrojmi.
