Mohol sa stať umeleckým zámočníkom alebo kováčskym majstrom. Oženiť sa a prežiť jednoduchý život predurčený generáciami svojich predkov.
Ibaže nadaný a vnímavý chlapec sa predvídateľnej životnej ceste celkom vyhol. Ako štrnásťročný už po pár mesiacoch z učňovských služieb zdupkal na štúdiá. Zo zovretia osudu sa vymkol a do dejín, ktorými by azda prešiel inak bez povšimnutia, štátotvorne zasiahol. Najstarší syn panského kočiša a kuchárky z Moravského Slovácka sa priam rozprávkovo vyšvihol až do prezidentského kresla. Čosi také sa zdalo zhola nemožné.

Fámy o skutočnom pôvode Tomáša Garrigua Masaryka, zakladateľa prvej Československej republiky, sa preto šírili odjakživa. Navyše, Masarykova matka Terézia Kropáčková bola od manžela Jozefa Masaryka o desať rokov staršia. Mala tridsaťšesť, keď sa vzali.
Od neobvykle mladšieho ženícha pochádzajúceho z chudobných roľníckych pomerov bola tiež o niečo viac nóbl. Ako píše František Emmert v Masarykovej biografii s názvom TGM: „Mala skôr mestské spôsoby a bola vzdelanejšia.“ Nerovný pár sa vzal 15. augusta 1849.
Syn Tomáš sa narodil 7. marca 1850, necelých sedem mesiacov po svadbe.
“Či rodinným, či rodným pôvodom som Slovák.
„

Cisárska detektívka
Keďže známe životopisné fakty akosi nezapadajú do bežných dobových obyčajov, prisúdiť Masarykovi rozprávkový pôvod sa priam núka. I keď fáma, s ktorou v roku 2015 prišli autori David Glockner a Dušan Spáčil v knihe Cisárov prezident (Tajomstvo rodu Tomáša Garrigua Masaryka) nie je nová, opäť rozvírila hladinu vášní a domnienok. Dvojica publicistov z nej spravila hotovú detektívku. Napínavú a s troškou fantázie uveriteľnú.
Čitateľom predložili zdokumentované indície, podľa ktorých biologickým otcom Masaryka mohol byť jeho veličenstvo rakúsky cisár František Jozef I. K milostnej pletke medzi kuchárkou Teréziou a vtedy ešte len devätnásťročným Franzom údajne došlo na habsburgovskom zámočku v Hodoníne.