BRATISLAVA. Únia dodá eurofondy, štát vybaví povolenie a neskôr na 15 rokov garantuje nákup vyrobenej energie. Stačí o tom vedieť.
Takto dlhé roky vyzeral biznis plán malých vodných elektrární, ktoré priehradami čoraz viac rozsekali slovenské rieky.
K obchodom sa dostali obyčajní podnikatelia, ale aj ľudia blízki ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Povolenia na výstavbu získali často za zvláštnych okolností. Zo zistení ombudsmanky Jany Dubovcovej vyplýva, že úrady niekedy namiesto objektívneho posúdenia situácie často hľadali skôr zámienky, ako povolenie vydať.
„Akoby zákon dodržali, ale jeho účel a zmysel naplnený nebol,“ povedal jeden z autorov prieskumu Pavol Žilinčík.
Z pohľadu celkového množstva energie, ktoré Slovensko vyrába, sú pritom malé vodné elektrárne zbytočné, tvrdí Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Ich podiel na spotrebe energie bol v roku 2013 len 2,3 percenta.
Matej dodal, že ich energeticky prínos je malý a naopak ešte aj ohrozujú rieku či okolitú prírodu.
„Zásahy do prírody zato nestoja. Tieto elektrárne tu máme len preto, že niekoľko úradníkov zistilo, že tadiaľ potečú eurofondy,“ povedal Matej.
Úradníci riešili rádioaktívne trícium, obyvatelia Tekova si to nevšimli Čítajte Toky blízke Smeru
Príkladom, ako sa obchádza zmysel zákona, je podľa správy ombudsmanky malá vodná elektráreň MVE Tekov medzi obcami Starý a Nový Tekov. Napriek obavám z priveľkej koncentrácie rádioaktívneho trícia firma dostala povolenie na výstavbu bez toho, aby sa posúdil jej dosah na životné prostredie.
