BRATISLAVA. Video, ktorým sa chcel premiér Robert Fico (Smer) pochváliť, ako karhá šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslava Kočana, je ukážkou šikanovania zamestnanca nadriadeným. Správanie premiéra totiž spĺňa základné charakteristiky kyberšikany či mobbingu, upozorňujú odborníci.

Fico na videu označil návrhy na úspory vo VŠZP so stratou 200 miliónov eur za „hovadiny“. Kočanovi oznámil, že „nechápe, kde na to chodí“ a že „niekedy má pocit, že vedľa neho sedí nejaký Zajac a radí mu to“.
„U detí funguje na tomto princípe happy slapping, čo je doslova 'veselé fackovanie'. Jeho cieľom je ponížiť osobu natočeným videom,“ vysvetľuje Miroslav Drobný, prezident združenia eSlovensko, pod ktoré patria viaceré weby národného centra pre nahlasovanie nezákonného obsahu alebo činností na internete.
Klasickým príkladom happy slappingu je prípad z roku 2006 z Poľska. Školáci si tam natáčali na video spolužiačku, ktorú sexuálne obťažovali. Dievča po zverejnení videa spáchalo samovraždu.
Drobný hovorí, že sám má z portálu pomoc.sk skúsenosti najmä so šikanovaním detí, hoci to zasahuje aj do správania dospelých. Obeťou happy slappingu sú totiž často najmä učitelia.
„Deti ich cielene vyprovokujú na neprimeranú reakciu, ktorú si natáčajú a zavesia na internet,“ dodal Drobný. Kým Slovensko má s najťažšími prípadmi tohto druhu menej skúseností, v Česku sa problém rozmohol viac. Minulý rok na následky šikanovania žiakov priamo v škole skolabovala a neskôr aj zomrela 55-ročná učiteľka strednej školy v Prahe.
Ficovo správanie má však nábeh aj na mobbing, ktorý je o ponižovaní a znevažovaní osobnosti jedinca, či jeho práce v rámci zamestnania. Naplno by sa o tejto forme šikany dalo hovoriť, ak by premiér robil na Kočana podobný nátlak pravidelne a dlhodobo.
„Ak ide o jednorazovú udalosť, skôr sa dá hovoriť o kritike, v ktorej sa hodnotí jej konštruktívnosť, oprávnenosť a vhodnosť podania,“ hovorí klinický psychológ Karol Kleinmann. Špecifickým prípadom je podľa neho aj zámerne nepravdivá kritika, ktorej cieľom je ponížiť druhú stranu.

Hrozia depresie
Presné štatistiky rozšírenia mobbingu na Slovensku nie sú. Štúdia Európskej únie z roku 2000 hovorila, že s mobbingom sa stretlo v priemere deväť percent všetkých zamestnancov.